admin
ŠTÚROVO 13. október 2016 – Ako zničiť most? Dielo, ktoré sa budovalo roky? Za niekoľko hodín, možno minút? Položiť nálože. Natiahnuť zápalné šnúry. Odpáliť. Trosky sa zosypú a ozvena výbuchu ešte nejaký čas visí vo vzduchu. Ozvena výbuchu po zničení mosta Márie Valérie v decembri 1944 visela vo vzduchu takmer 57 rokov.
Skoro šesť desaťročí sa pri zábranách, oddeľujúcich zvyšky mostných oblúkov od prázdnoty, končiacej na hladine Dunaja, fotografovali turisti. Vyrastali generácie, ktoré nepoznali nič iné iba most, akoby rozťatý v strede, rukou nejakého obra a kompu, ktorá prevážala ľudí medzi Štúrovom a Ostrihomom. Zdanlivo všetci zabudli, že to kedysi bolo inak, že by to malo byť inak.
V 90-tych rokoch 20. storočia sa konečne udalosti dali do pohybu. 16. septembra 1999 podpísali, na palube lode Rákóczi, Mikuláš Dzurinda – predseda vlády Slovenskej republiky a Viktor Orbán – predseda vlády Maďarskej republiky, medzivládnu dohodu o rekonštrukcii mosta. A potom prišiel 11. október 2001, keď sa na obnovenom moste Márie Valérie zišli obaja premiéri, komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen, ministri, veľvyslanci a občania oboch miest a most bol odovzdaný do užívania.
O pätnásť rokov neskôr, 11. októbra 2016, zorganizovala Spoločnosť slovensko-maďarského priateľstva (SSMP) v Štúrove, spomienkovú slávnosť. Medzi hosťami na slávnosti boli: primátor mesta Štúrovo – Eugen Szabó, Németh József – predseda Kultúrneho a ochranárskeho spolku Alexandra Rudnayho v Ostrihome, Juraj Gajdošík a Kornélia Slabáková – spolupredsedovia SSMP v Štúrove a službukonajúce strážkyne mosta – Constanza Puente Burgos z Chile a Julia Gutekunst z Nemecka. V kultúrnom programe vystúpil spevácky zbor Stilla Pectus pod vedením Kataríny Pappovej.
Po slávnosti sa v mestskom kine Danubius konala prezentácia pamätnej publikácie o účasti SSMP na obnove mosta. Publikáciu prezentovali Jozef Slabák (zakladajúci člen SSMP) a Katarína Pappová.
Počas spomienkovej slávnosti bola viackrát spomenutá symbolika mosta. Ako sa zo symbolu, ktorý rozdeľoval zmenil na symbol, ktorý spája. No myslím, že je predovšetkým symbolom toho, že ľudskú vôľu, ľudské odhodlanie nemožno zastaviť. Že ak ľudia naozaj niečo chcú, ak do toho dajú všetko, tak to dosiahnu… Je pekný, však?
Marta Mesárošová, Štúrovčan.sk
