Štúrovo 18. október 2016 – V roku 1683, 9. októbra, sa pri Štúrove, vtedajšom Parkane odohrala bitka, ktorá sa stala jedným z klincov do truhly osmanskej nadvlády na našom území.
Zhodou okolností, práve v čase keď si pripomíname 333. výročie tejto bitky, navštívila Štúrovo spisovateľka Zuzana Kuglerová, autorka niekoľkých historických románov z obdobia tureckých vojen (napríklad trilógia Rytier a Zbrojnoš). Využila som príležitosť a požiadala ju o rozhovor.
Povedzte nám pár slov o sebe. Kedy ste napísali prvú knihu?
Prvú knihu som začala písať ešte na základnej škole, na hodinách matematiky, ktorá ma nebavila. Na hornej doske som mala zošit z geometrie a dole, v spodnej druhý, kam som si písala príbeh o chlapcovi, ktorý sa dostal z minulosti – praveku, do prítomnosti. Popísala som cca sedem veľkých zošitov, kým mi na to učiteľka prišla. Nešlo jej do hlavy, prečo z tej matematiky nikdy nič neviem. Raz tak nado mnou zastala a pozerá mi cez rameno. Nedostala som päťku. No na hodine slovenčiny som musela časť svojho príbehu prečítať.
Kde všade získavate podklady pre písanie svojich historických románov? Je to veľmi zložité?
Dlho som vykonávala profesiu terénnej novinárky, chodila som po slovenských dedinách a obciach, aj do tých najvzdialenejších samôt a lazov. Vedeli tam vždy rozprávať obdivuhodné príbehy. Druhým zdrojom boli archívy, staré kroniky a iné listiny. Bavilo ma v zime, keď vonku husto snežilo, sadnúť si do archívu napr. v Bytčianskom zámku a študovať tam staré listiny. A či je to zložité? Možno pre niekoho, kto nemá vzťah k histórii. Ale keď ju milujete, je pre vás vzrušujúcim dobrodružstvom. Zakliatou, panenskou krajinou, ktorú postupne objavujete a dobýjate. Musíte objaviť cesty, ale aj nepriechodné údolia, nástrahy, ktoré by vás mohli odviesť iným smerom, brody, mosty… Je to ako mozaika, resp. čím viac kúskov pridáte na správne miesto, tým ucelenejší a krajší obraz vystupuje pred vaše oči.
Ste odborníčka na obdobie tureckých vojen na našom území. Ako to vtedy vyzeralo v okolí Štúrova a v samotnom Štúrove?
Pre Štúrovo, tak ako mnohé iné mestá na juhu Slovenska platilo, že spadalo do pásma tureckej, resp. osmanskej moci. To znamená, že sa tu uplatňovala správa osmanskej provincie, centrálne riadená z Istanbulu. Aj keď mnohí správcovia pašalíkov – tak znie turecké pomenovanie provincie, sa často snažili o samostatnú politiku. Často na ňu doplatili vlastným životom, resp. nemilosťou sultána. Je škoda, že najmä v posledných desať ročiach sa na túto časť našej histórie akosi pozabudlo, resp. stále zostala v tieni príslovečného Turčína Poničana – Skočil Turčín bystrým skokom do dediny za potokom. Toto obdobie si však zaslúži dôkladnejší rozbor, veď poznačilo dejiny Slovenska až na 150 rokov. A hoci si to neuvedomujeme, za mnohé veci, ktoré denne používame, vďačíme vplyvu tureckej, aj keď dobyvačnej kultúry – papuče, koberce, káva – to všetko, čo nám robí život príjemným a čo tak milujeme, sa k nám dostalo zásluhou Turkov.
Ďakujem za rozhovor
Marta Mesárošová, Štúrovčan.sk