Nohy v centre pozornosti – chráňte svoje zdravie

ŠTÚROVO 17. máj 2017 – V týchto dňoch jazdí po Slovensku belasý autobus. V piatok 12. mája sa objavil aj v Štúrove, na parkovisku  pri Aquariu. V rámci projektu Hnutie za zdravé nohy sa opäť vydala na cesty pojazdná ambulancia, kde si môže dať vyšetriť nohy každý kto má záujem.  
zaostrite na svoje nohy tour 1 20170515 1063453898

 
Bolesti, ťažké nohy, kŕče sú problémy, ktoré veľmi veľa ľudí ignoruje až kým nie je neskoro a chronický zápal sa neprejaví oveľa vážnejšie – výraznými zmenami na koži, vredmi predkolenia, alebo krvnými  zrazeninami, ktoré po odtrhnutí môže odplaviť do pľúc. Záujem o vyšetrenie prejavili v Štúrove desiatky ľudí, každý mohol svoje problémy prekonzultovať s odborníkmi. K dispozícii boli informačné materiály a video, ktoré informovali o problémoch súviasicich s chronickým žilovým ochorením  a kto chcel tak sa mohol zapojil aj do súťaže o mestský bicykel.
zaostrite na svoje nohy tour 1 20170517 2084681532
Problémy s kŕčovými žilami (chronické žilové ochorenia) patria v súčasnosti k najčastejším civilizačným chorobám. Preto je veľmi dôležité čím skôr navštíviť lekára a problém riešiť.  Prvým krokom na tejto ceste môže byť aj využitie pojazdnej ambulancie, ktorá tento rok navštívi 46 miest na Slovensku.
 Marta Mesárošová, Štúrovčan.sk
 

zaostrite na svoje nohy tour 1 20170517 1769372756
VŠETKO ČO TREBA VEDIEŤ O CHRONICKOM ŽILOVOM OCHORENÍ

Jablčný ocot, pohánka, zelené paradajky, cesnakový extrakt, kapustné listy, detské mydlo s ovčím mliekom, bravčová masť a dokonca údená slanina(!)- tým všetkým sa ľudia na Slovensku pokúšajú sami si  liečiť  kŕčové žily.

Ak nám bolesti, kŕče, nepokojné, ťažké a unavené nohy príliš nekomplikujú život, zvykneme tento problém zľahčovať. Ignorujeme ho, alebo sa „liečime“ sami rôznymi výživovými doplnkami, mastičkami, obkladmi či spomínanými „babskými receptami“. Nemáme čas ísť k lekárovi, ťažkosti pripisujeme svojmu náročnému zamestnaniu, veku či hmotnosti. S chronickým žilovým ochorením sa spája viacero mýtov – napríklad, že po operácii kŕčových žíl sa nové varixy už nikdy neobjavia, alebo že odstránená časť žily bude človeku „chýbať“. Niektorí ľudia trpiaci kŕčovými žilami sa vyhýbajú pravidelnému pohybu, aby si ochorenie „nezhoršili“. Mnohé ženy zase denne trápia svoje choré žily na nohách nosením topánok s vysokými opätkami. Utešujú sa tým, že majú napriek problémom hladké lýtka, bez vystúpených žíl. Nohy spočiatku môžu byť zvonku pekné, bez akýchkoľvek príznakov poškodenia. Ťažké, bolestivé nohy, časté kŕče a opuchy sú však prvými príznakmi vážneho zdravotného problému – chronického žilového ochorenia, ktoré môže mať dlhotrvajúce následky. Drobné žily a kŕčové žily, ak už sú viditeľné, nie sú iba estetickým problémom, ale vážnym zápalovým ochorením žíl, ktoré je od začiatku potrebné liečiť liekom.

Chronické žilové ochorenie je vážny medicínsky i ekonomický problém. Pri prvom ultrasonografickom skríningu ochorenia pred tromi rokmi až 73 percentám Slovákov diagnostikovali klinické prejavy chronickej žilovej nedostatočnosti, teda iba 27 percent Slovákov malo žily zdravé! Až u 55 percent vyšetrených ľudí ultrazvuk odhalil závažnejšie formy žilového ochorenia. Počiatočné štádium ochorenia – takzvané metličky (teleagiektázie) sa zistili u 19 percent Slovákov.

Odďaľovanie návštevy lekára znamená zachytenie ochorenia až vo vyšších, ťažšie liečiteľných štádiách. Už pri počiatočných ťažkostiach preto treba vždy navštíviť lekára – všeobecného lekára pre dospelých alebo špecialistu (angiológa, cievneho chirurga), ktorý zistí rozsah ochorenia a určí vhodnú liečbu. Inak sa ťažkosti zvýraznia, môže narásť počet a veľkosť varixov a hrozí nepríjemný, bolestivý otvorený vred predkolenia. Odďaľovaním ošetrenia sa vystavujeme zbytočnému riziku. Venofarmaká zlepšujú krvný obeh, pôsobia proti zápalu, opuchu, bolesti a ďalším prejavom ochorenia a tiež dokázateľne urýchľujú hojenie vredov predkolenia.  

Čo je chronické žilové ochorenie?
Chronickým žilovým ochorením sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému dolných končatín s chronickým priebehom, ktorých pôvodnou príčinou je poškodenie žilovej steny. Prvými prejavmi býva najčastejšie bolesť, pocit ťažkých nôh, únava, napätie v nohách, nočné kŕče a opuchy.
Chronické žilové ochorenie je zápalové, postupne sa rozvíjajúce ochorenie. Prvé štádium môže byť dokonca bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné žilky, či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými varixami nemusia mať žiadne ťažkosti. Pacient by mal preto navštíviť lekára – všeobecného lekára pre dospelých už pri prvých príznakoch ochorenia.

Žilový systém nôh
Ochorenie žilového systému nemusí byť len postihnutím povrchových žíl. Žilový systém nohy tvoria hlboké žily, ktoré sú ukryté vo svaloch a vedú asi 90 percent krvi a povrchové žily, ktoré tvoria asi 10 percent krvného zásobovania. Postihnutý môže byť iba povrchový alebo hlboký žilový systém, prípadne oba. Spojkami medzi nimi sú perforátorové žily, ktoré môžu byť tiež zasiahnuté. Pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl vzniká reflux – obrátený tok krvi. Pri vyšetreniach ho treba hľadať v oboch žilových systémoch, opísať jeho začiatok, dráhu a koniec.

Rozvoj chronického žilového ochorenia
Spočiatku môže človek pociťovať len „ťažké nohy“, tlak v nohách, svrbenie, pálenie, nutnosť vykladať si nohy na stôl, príznaky sa zhoršujú v priebehu dňa, v letných mesiacoch, pri dlhom státí či cestovaní. Neskôr sa pridružuje opuch,  ukážu sa kŕčové žily – varixy. Podľa štúdií až polovici neliečených pacientov s dokázaným obráteným tokom krvi – refluxom v hlbokých alebo povrchových žilách prejdú metličkové varixy – teleangiektázie do štádia opuchov počas piatich rokov. V priebehu ďalších piatich rokov sa až 59 percentám neliečených pacientov vyvinie vred predkolenia!

V populácii mužov do 35 rokov má symptómy približne 11 percent z nich, v prípade žien 20 percent. Po päťdesiatke je to až polovica pacientov a vo vekovej kategórii nad 70 rokov až 75 percent populácie. S postupujúcim vekom súvisí aj prehlbovanie symptómov, nemusí to však byť pravidlom.

Kŕčové žily sa môžu skomplikovať zápalom, vznikom zrazeniny–trombu, ktorý môže viesť až k pľúcnej embólií a tiež prasknutím varixu a následným žilovým krvácaním!

Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Tento proces čiastočne zamedzuje odtok žilovej krvi z dolných končatín.
Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. V povrchovom žilovom systéme dolných končatín sa hromadí krv a vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten prechádza aj do malých ciev. Krvný prietok sa spomaľuje, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo poškodzuje cievnu výstelku, vznikajú poruchy jej funkcií a následne zápal.
Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je priepustnejšia, plazma presakuje do okolia, lymfatické cievy sa preťažujú, nezvládajú transport a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo, zhoršuje sa vyživovanie kože, zmeny môžu viesť až k vredu predkolenia.
Samostatnou skupinou v rámci chronického žilového ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie pomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca). Žilový pretlak sa prenáša aj do malých ciev a kapilár, postupne sa objavuje chronický zápal s ďalšími možnými následkami.

Rizikové faktory vzniku chronického žilového ochorenia
Neovplyvniteľné
dedičná predispozícia – varixy, vredy predkolenia, žilová tromboembólia či trombofília v rodinnej anamnéze
vek – so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj až štvornásobne oproti 40-ročným
ženské pohlavie – najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria)
tehotenstvo – (najmä opakované) a nárast hmotnosti počas neho; priberaniu sa prirodzene nedá vyhnúť, nárast však musí byť kontrolovaný
väčšia výška – prináša väčší tlak vnútri žíl, ťažší transport krvi proti gravitácii
prekonaná žilová trombóza – chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak  nebola včas a správne liečená)
 
Ovplyvniteľné
nadváha a obezita
nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž – nesprávne posilňovanie, silové športy a časté zdvíhanie ťažkých bremien, chôdza po mestskej dlažbe
nedostatok vlákniny, častá zápcha – na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl
nevhodné oblečenie a obuv – najmä tesná spodná bielizeň a obuv na vysokých opätkoch
horúce prostredie – spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť
fajčenie – vedie k zužovaniu a oslabovaniu stien ciev
časté pridlhé sedenie počas cestovania alebo na toalete – zhoršený prietok krvi v žilách nôh v kombinácii so zvýšeným vnútrobrušným tlakom pri defekácii
užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba

Štádiá chronického žilového ochorenia
Chronické žilové ochorenie sa delí na jednotlivé štádiá podľa medzinárodnej klasifikácie CEAP. Klasifikácia žilových chorôb bola vytvorená na základe medzinárodnej dohody a zahŕňa nielen prejavy choroby (C = klinika), ale určuje aj etiológiu (pôvod, E = etiológia), lokalizuje zmeny (A = anatómia) a určuje patofyziologické aspekty choroby (P = patofyziológia).
C0 – vyšetrením a pohmatom nezistené žiadne znaky žilového ochorenia.
C0s – pocit ťažkých nôh, únava, pocit napätia a opúchania, horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, bolesti nôh a podobne.
C1 – prítomné rozšírenie sieťových žíl – metličky (teleangiektázie) alebo rozšírené drobné koncové žily.
C2 – prítomné kŕčové žily, varixy.
C3 – viditeľné opuchy.
C4 – zmeny na koži pripisované ochoreniu žíl – pigmentácia  a/alebo ekzém, lipodermatoskleróza, biela atrofia.
C5 – trofické zmeny na koži so zahojeným vredom predkolenia žilového pôvodu.
C6 – trofické zmeny na koži s aktívnym vredom predkolenia žilového pôvodu.

Diagnostika chronického žilového ochorenia
Najtypickejšou formou chronického žilového ochorenia sú najmä kŕčové žily – varixy a vred predkolenia. Najviac ľudí však trpí prejavmi choroby v raných štádiách – ťažobou v končatinách, pocitom pálenia, svrbením či bolesťou. Považujú ich však za bežný jav a k lekárovi prídu až vtedy, keď ich symptómy obťažujú, alebo si uvedomia svoju rodinnú záťaž a obávajú sa rozvoja ochorenia.   
Diagnostika sa opiera  o anamnézu  a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji aj poležiačky. Vyšetrovacie metódy sa delia na tri stupne podľa zisteného klinického štádia ochorenia.
1.stupeň – klinické vyšetrenie: anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a eventuálne vyšetrenie pomocou vreckového Dopplerovho ultrazvukového prístroja
2.stupeň – neinvazívne vyšetrovacie metódy:  podrobná duplexná sonografia (DUS) žilového systému dolných končatín, prípadne ďalšie vyšetrovacie metódy
3.stupeň – invazívne vyšetrovacie postupy: flebografia, priame merania žilových tlakov, CT, MR, intravenózny ultrazvuk (IVUS)
Vyšetrovací postup prvého stupňa vykonávajú praktickí lekári, internisti, chirurgovia či dermatológovia. Vyšetrovacie postupy 2. a 3. stupňa indikujú a vykonávajú špecialisti – angiológovia a angiochirurgovia. Niektoré diagnostické postupy sa robia len v špecializovaných centrách.

Klinické vyšetrenie – zisťujú sa subjektívne príznaky ochorenia (pocit ťažkých nôh, únavnosť dolných končatín, pocit horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, pocit, že „noha praskne“, bolesti opuchy). Lekár sa pýta na:
čas, kedy sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie na konci dňa, čím je ochorenie závažnejšie, tým skôr sa  bolesti objavujú aj počas dňa)
polohu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie pri dlhodobom stoji alebo sede, ustupujú v ľahu a pri chôdzi)
•teplotu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie v lete alebo po teplom kúpeli)
hormonálny stav (sú intenzívnejšie pred menštruáciou, počas tehotenstva alebo počas hormonálnej liečby)
Anamnéza – lekár pátra po rizikových faktoroch vzniku a rozvoja choroby
Fyzikálne vyšetrenie – prehliadkou sa zisťuje prítomnosť varixov, prípadných opuchov a rôznych farebných atrofických zmien kože a podkožia

Ultrazvukové vyšetrovacie metódy
vreckový CW Dopplerov ultrazvukový prístroj – používa sa v rutinnej praxi pri zisťovaní niektorých refluxov, vyšetrenie sa robí u pacienta v stoji, ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu
duplexná sonografia – je potrebná na zistenie priechodnosti žilového riečiska, spresnenie anatomických pomerov, je zlatým štandardom pri určení a lokalizácii refluxu. DUS sa robí u pacientov s výraznými opuchmi, kožnými zmenami či vredom a u všetkých pacientov pred plánovanou operáciou varixov

Terapia sa volí podľa zisteného štádia choroby a problémov pacienta.

Liečba chronického žilového ochorenia
Liečba musí byť komplexná a celoživotná. Okrem správnej životosprávy a fyzikálnej liečby sa používa kompresívna terapia, medikamentová terapia – liečba venofarmakom, sklerotizačná a chirurgická terapia. Ak sú prítomné kŕčové žily, treba ich vždy čo najskôr sklerotizačne či chirurgicky ošetriť, inak sa ochorenie môže skomplikovať.

Medikamentová liečba  
Chronické žilové ochorenie je od objavenia sa prvých príznakov zápalovým ochorením žíl, ktoré treba od počiatku liečiť liekom – venofarmakom. Venofarmaká sú buď látky prírodného pôvodu alebo ide o syntetické látky. Sú určené na liečbu varixov, chronickej žilovej nedostatočnosti, lymfatických opuchov. Účinkujú aj na pocit ťažkých nôh, únavu nôh, kŕčov, bolesti a opuchov dolných končatín. Lekári neodporúčajú užívanie výživových doplnkov namiesto liečby liekom. Množstvo prípravkov, ktoré sľubujú riešenie zdravotných problémov, sú v skutočnosti len potraviny. Pretože sa však predávajú v lekárňach a navyše vo forme tabliet, kapsúl, či kvapiek, čo je typické pre lieky, môžu byť často  nesprávne vnímané a mnohí ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom.

Kompresívna terapia
Je základnou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých typov prevencie a liečby chronickej žilovej choroby. Používajú sa bandáže alebo medicínske kompresívne pančuchy.
Bandáže sa rozdeľujú podľa materiálu a elasticity na dlhoťažné, krátkoťažné a tuhé. Väčšinou sa aplikujú školeným personálom.
Kompresívne pančuchy sú komerčne vyrábané zdravotné pomôcky, ktoré sa delia podľa viacerých kritérií. Sú výhodné najmä vo fáze hojenia a neskôr ako prevencia opakovania ochorenia. Stlačením povrchových žíl sa bráni ďalšiemu šíreniu zápalu do hlbokého žilového systému a docieľuje sa zrýchlenie prúdu krvi v hlbokých žilách.

Sklerotizačná liečba
Je to miniinvazívna liečba, pri ktorej sa  vpravuje do žily sklerotizačná pena. Pena poškodí vnútornú výstelku chorej časti žily, následne žilová stena zhrubne, až sa uzavrie. Týmto procesom sa chorá žila znefunkční a postupne  zaniká- mení sa na neškodný väzivový pruh. Skleroterapeut pracuje na podklade mapy žilového riečiska získanej dôkladným sonografickým vyšetrením a ošetruje len choré časti žilového riečiska.  Používa roztok aethoxysklerolu alebo STD vo forme peny. Sklerotizáciu vždy vykonáva pod ultrasonografickou kontrolou. Chybná aplikácia sklerotizačnej peny do žily by mohla spôsobiť odumretie kože v spádovej oblasti, tiež hlbokú žilovú trombózu a následne pľúcnu embóliu. Všetky tieto komplikácie sú pri sonografickej kontrole prakticky vylúčené, procedúra však vždy patrí do rúk odborníka. Výhodou skleroterapie je bezbolestnosť  a okamžitý návrat do bežného života. Ide o ambulantný výkon, pacient je ihneď práceschopný.
Žilky predstavujúce kozmetický problém sa dajú tiež efektívne riešiť sklerotizáciou. V ich vizualizácii sa dá využiť infrakamera VeinViewer, ktorá premieta žilový systém v reálnom čase priamo na kožu. Identifikuje žilu ktorá privádza krv do rozvetvených metličiek a umožní nám cielene ich ošetriť.

Chirurgická liečba
Chirurgické odstránenie varixov je možné pomocou miniinvazívneho zákroku alebo metódou klasickej chirurgie. O optimálnej liečbe rozhodne chirurg na podklade ultrasonografického vyšetrenia.
Miniinvazívna chirurgia
Je to metóda ošetrenia bez celkovej anstézy i spinálnej anestézy. Bez rezu a bez stehov. Zákrok sa robí v režime jednodňovej chirurgie na chirurgickej operačnej sále. Princípom je zavedenie rádiofrakvenčného alebo laserového katétra do chorého úseku žily cez vpich, ktorý sa naviguje sonografom. Katéter sa následne zasunie do cieľovej oblasti, ktorou je väčšinou slabina alebo zákolenná jama. Do okolia žily sa zavádza studený roztok, čo zabezpečuje bezbolestnosť operácie. Nasleduje ablácia, teda poškodenie chorého úseku žily teplom rádiofrekvenčného či laserového lúča. Okamžite po operácii pacient dostane kompresívnu pančuchu, postaví sa z operačného stola a musí sa prechádzať 30 minút. Kompresívnu pančuchu nosí aspoň jeden týždeň. Pooperačná bolestivosť je minimálna a po zákroku nezostávajú žiadne jazvy. Vzhľadom na to, že anestéza nie je potrebná a zotavovanie tiež nie je nutné, zákrok je pre pacienta veľmi komfortný. Nezvládnutie práce s ultrazvukom môže znamenať riziko poškodenia hlbokej žily alebo tepny. Výkon je preto možné robiť len na certifikovanom pracovisku.
Klasická chirurgia
Zákrok sa robí v celkovej alebo spinálnej anestéze. Z rezu v slabine alebo pod kolenom sa obnaží ústie poškodeného žilového kmeňa. Chirurgicky sa následne prerušia prítoky okolitých žíl a chorý kmeň je odpojený od hlbokého riečiska. V klasickej chirurgii rovnako ako v miniinvazívnej sa postupuje prísne podľa rozsahu poškodenia a odstránený je len chorý úsek žily.  Nikdy sa totiž nedá vylúčiť, že pacient bude potrebovať žilu na koronárny alebo iný bypass  a bolo by aj nelogické odstraňovať zdravú žilu. Operácii predchádza precízne sonografické vyšetrenie, po operácii je nutné zošitie rany. Pacient zostáva na pooperačnej izbe a následne na chirurgickom oddelení. Po celkovej anestéze  leží 3-6 hodín a postupne sa začína pohybovať. Na druhý deň väčšina pacientov odchádza domov, kompresívnu pančuchu treba nosiť tri týždne.  Rizikom otvorenej operácie je nutnosť anestézy, infekcia a krvácanie sú zriedkavé. Výhodou je priama kontrola operačného poľa.
Až v 95 percentách prípadov je pri prvom sonografickom vyšetrení možné ošetriť varixy miniinvazívne, zákrok preto netreba odkladať. Inak sa ochorenie zhorší a skomplikuje.

Zmena životosprávy a životného štýlu
Základnou liečebnou metódou je ovplyvňovanie rizikových faktorov vzniku a  rozvoja chronickej žilovej choroby – obezity, sedavého spôsobu života, nedostatku pohybovej aktivity, dlhého státia, nosenia nevhodného šatstva a obuvi, zlého zloženia stravy  atď. Vhodné sú športy, kde sa kombinuje rytmický pohyb členkov s prácou lýtkových svalov – turistika, beh, beh na lyžiach, bicyklovanie, tanec a plávanie. Negatívny vplyv na ochorenie má tenis, zjazdové lyžovanie, futbal, vzpieranie a box – pri predispozícii ochorenia by sa mali vykonávať len v kompresívnych pančuchách.

Fyzikálna liečba a liečebná rehabilitácia
Cieľom je zlepšiť funkciu lýtkových svalov a zredukovať nadmernú hmotnosť. Špeciálne cviky sa robia v horizontálnej polohe na chrbte i postojačky vo vertikálnej polohe. V prípade závažnejších štádií sa odporúča kvôli zhoršenému lymfatickému odtoku aj manuálna či prístrojová lymfodrenáž a tiež vákuová kompresná terapia. Horúce bahno či voda sa neodporúčajú.
 
Prevencia rozvoja chronického žilového ochorenia
Obmedzte dlhotrvajúce  státie a sedenie.  Ak už musíte počas dňa dlho sedieť či stáť, robte si krátke prestávky, prejdite sa, či  aspoň krúžte nohami v členkoch.
•Hýbte sa. Venujte sa vhodným športom, pri ktorých sa rytmicky hýbe členkový kĺb v kombinácii s prácou svalov lýtka (turistika, beh, plávanie). Vyhnite sa nevhodným pohybovým aktivitám (zjazdové lyžovanie, futbal, tenis).
Udržiavajte si hmotnosť. Dbajte na vhodné zloženie stravy, mala by obsahovať dostatok vlákniny a menej nasýtených tukov. Dodržiavajte tiež pitný režim, predchádzajte tak zápche a obezite.
Noste voľné oblečenie. Tesné odevy, najmä korzety a úzke nohavice a sukne tlačia na žily a bránia žilovému návratu.
Nenoste obuv s vysokými opätkami, ani bez opätkov. Ideálna obuv je s nízkymi, 3 – 4 centimetrovými opätkami, ktorá poskytuje dostatočný tlak k podpore žilového návratu.
Sprchujte si nohy chladnou vodou. Teplo je absolútne nevhodné pri problémoch so žilami. Vyhýbajte sa saune, opaľovaniu i horúcim kúpeľom.
Dodržiavajte pokyny lekára. Neberte vaše ťažké nohy na ľahkú váhu. Nie je to banalita a drobné zväčšené žilky nie sú iba kozmetický problém. Naučte sa, ktoré aktivity vaše ťažkosti zhoršujú a čo vám naopak pomáha. Vhodná liečba a zmena životného štýlu vám pomôže zabrániť rozvoju ochorenia.

Kŕčové žily a…… letná dovolenka
Väčšina ľudí plánuje dovolenku práve v lete. Horúce dni sú však  obdobím, keď kŕčové žily spôsobujú väčšie ťažkosti ako inokedy. Nohy pri vysokých teplotách viac opúchajú, činnosť žilových chlopní sa zhoršuje, horší je teda aj návrat krvi smerom k srdcu, zväčšuje sa tlak na steny žíl, čo zhoršuje varixy.
Dovolenka býva spojená aj s cestovaním. Pre ľudí s kŕčovými žilami je však nevhodný dlhý pobyt v lietadle či v aute. Ohrozujú ich najmä prípadné komplikácie- najmä zápaly povrchových i hlbokých žil a z trombóz vznikajúce pľúcne embólie. Môže tiež nastať krvácanie z prasknutého varixu alebo nehojace sa poranenie kože (vred predkolenia).
Pri ceste autom, autobusom i lietadlom dlhšej než 3 hodiny použite kvalitné zdravotné elastické pančuchy II. kompresnej triedy a často pohybujte nohou v členku a kolene – zvýši sa tak prúdenie krvi v dolných končatinách, čo je tou najdôležitejšou prevenciou trombózy. Nezabudnite na dostatok tekutín, pite menej kávy a nepite žiadny alkohol. U pacientov, ktorí prekonali zápal žíl či embóliu, môže lekár nasadiť preventívne pred cestou lieky v tabletovej či injekčnej podobe. Všetci, ktorí sú postihnutí kŕčovými žilami, by sa mali dať s dostatočným predstihom vyšetriť v špecializovanej žilovej ambulancii.  Rada ako prežiť bezproblémovú letnú dovolenku je  jednoznačná – zbaviť sa kŕčových žíl ešte pred ňou. Je to možné ambulantne, bezbolestne a s prijateľným kozmetickým efektom. Pozor, ak plánujete letnú dovolenku so slnením, je potrebný minimálne 6-týždňový odstup od operácie, prípadne sklerotizácie. Počas dovolenky nezabúdajte na pravidelný pohyb a dostatok tekutín – aby si vaše žily oddýchli spolu s vami.

Kŕčové žily a….vysoké opätky
Sú krásne, elegantné, predlžujú líniu nohy….a pre ženy s chronickým žilovým ochorením sú na bežné nosenie absolútne nevhodné. Nosenie lodičiek s vysokými  opätkami, ale aj nosenie topánok bez opätkov je ovplyvniteľným  rizikovým faktorom pre rozvoj chronického žilového ochorenia. Vyberajte si radšej nižšie topánky, ideálne s 2-4 cm vysokým opätkom, ktorý ideálne drží lýtko a poskytuje podporu k dostatočnému žilovému návratu. Na celodenné nosenie vysokých opätkov treba pri kŕčových žilách zabudnúť, obuť si ich  môžete len príležitostne a na krátky čas.  V britskom prieskume, na ktorom sa zúčastnilo dvetisíc žien, sa ukázalo, že priemerný čas, po ktorom začnú bolieť nohy na topánkach s vysokými opätkami, je 66 minút a 48 sekúnd. Našli sa však aj dámy, ktoré bolesť priznali už po desiatich minútach nosenia. Mnoho žien v päťdesiatke ľutuje dlhodobé a každodenné nosenie ihličiek v mladosti. Bolesti nôh  a rozvinuté kŕčové žily podľa nich za tú „parádu“ nestoja.

Kŕčové žily a… dedičnosť
Kŕčové žily sú pomerne častým prejavom rozšíreného chronického žilového ochorenia. Niekto si ich spôsobí počas života nesprávnym životným štýlom, iní však pre ne majú genetické predispozície. Ak sa kŕčové žily vyskytovali u niekoho z vašej rodiny, pravdepodobnosť, že nimi budete trpieť aj vy, je pomerne vysoká. Zhoda pre možný výskyt ochorenia u jednotlivých členov rodiny je až 80 percent. Často však býva ochorenie tiež spojené s nejakou činnosťou, stavom či životným obdobím, keď sa predispozícia prejaví. Kŕčové žily napríklad vznikajú často u tehotných žien. Počas tehotenstva sa ženám totiž výrazne zvýši krvný objem i prietok krvi,  kvôli hormonálnym zmenám sa rozšíria žily a zväčšujúci sa plod môže tlačiť na žily vedúce z dolných končatín, čo podporuje vznik varixov. Ženské hormóny všeobecne zvyšujú zrážanlivosť krvi a kvôli tomu tiež na toto ochorenie trpí dvakrát viac žien než mužov. Ochorenie sa tiež objavuje u ľudí trpiacich obezitou a aj u tých, ktorí majú sedavé zamestnanie či málo športujú. Výskyt varixov sa zvyšuje  s rastúcim vekom. Ak viete o tom, že máte dedičné predpoklady pre toto ochorenie, dôležité je vyhľadať lekára už pri prvých príznakoch. Včasná diagnostika a vhodná liečba potom dokáže dlhodobo udržať ochorenie v počiatočných štádiách.
 
Kŕčové žily a….muži
Podľa skúseností lekárov je prístup mužov k problematike varixov špecifický a úplne iný ako u žien. Súvisí to s tým, že kŕčové žily pre nich väčšinou neznamenajú estetický problém. Väčšinou majú nohy schované v nohaviciach, odhaľujú ich len v letných šortkách a plavkách. Mužský organizmus neovplyvňujú estrogény, ktoré u žien oslabujú žilovú stenu, preto u nich tak často nevznikajú drobné metličkové varixy. Väčšinou teda riešia až väčšie kŕčové žily. K lekárovi prichádzajú pomerne neskoro, pretože ani rozsiahle kŕčové žily u nich nemusia vyvolávať väčšie problémy. Je žiaľ bežné, že muži navštívia lekára až s rozsiahlymi opuchmi, zmenami na koži, či dokonca s aktívnym vredom predkolenia. Našťastie aj medzi nimi pribúdajú tí, ktorým ich zdravie nie je ľahostajné a nezanedbajú svoje ochorenie.

Zdroj: www.opuchnutenohy.sk
 

 

Related Posts

Ad Widget

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Facebook
RSS
Follow by Email