ŠTÚROVO 25. január 2016 – Pán Štefan Albert, maliar a sochár zo Salky, uchováva vo svojej zbierke ornamentov vzácne poklady ľudového umenia.
Kedysi boli ručne maľované ornamenty dôležitou súčasťou výzdoby. Maľovanie na steny domov bolo záležitosťou žien, ktoré podobné motívy používali aj pri výšivkách, alebo zdobení predmetov dennej potreby. Stavebníctvo sa časom zmenilo, objavili sa nové materiály a ľudové ornamenty maľované na steny domov postupne zmizli. Ale v zbierke pána Alberta žijú stále. A stále ich môžeme obdivovať.
Výstavu Ornamenty Salky môžete navštíviť v Mestskom múzeu v Štúrove.
Narodili ste sa v Salke, ako sa odvíjala vaša životná púť?
Keď som mal 15 rokov začali stavať papiereň v Štúrove. V Štetí, v papierni, som sa vyučil ako prevádzkový elektromontér pre štúrovskú papiereň. Totiž rodičia mi vtedy povedali: „umenie je tak na nedeľu, každý umelec žije v biede a ty v biede žiť nebudeš. Ty budeš elektrikár a v nedeľu si môžeš robiť čo chceš to už je tvoja vec.“ Tak som sa teda vyučil s vyznamenaním, ukázal som otcovi výučný list, že som splnil úlohu a po vojenskej službe som odišiel do Brna, kde som 5 rokov študoval výtvarné umenie. Tam som potom žil, pracoval a založil som si aj rodinu.
Takmer celý život som fungoval tak, že výstavy, galérie, predaj, rôzne reklamné zákazky… Nepatril som k umelcom podporovaným bývalým režimom tak som musel preraziť po svojom, ale neľutujem urobil by som to znova.
Kedy ste začali zbierať ornamenty?
Asi pred desiatimi rokmi a odkedy som na dôchodku tak sa tomu venujem intenzívne. Obraciam sa hlavne na ľudí, o ktorých viem, že majú v úcte svoje kultúrne dedičstvo. Moja zbierka sa rozrastá najmä vďaka fotoaparátu. Pred takými 20-30 rokmi keď som organizoval výstavy sa stávalo, že sa zapožičané výšivky stratili, alebo ich aj ukradli a potom som mal problém získavať exponáty na národopisné výstavy, ľudia sa ku mne správali dosť chladne. Ale teraz mi bez problémov ukazujú najcennejšie poklady ukryté vzadu v zásuvkách, lebo ich iba vyfotografujem a nemusia ich pustiť z rúk. A vlastne takto vzniká aj rozsiahla fotodokumentácia tohto umenia. Samozrejme nie úplná lebo nie je v mojich silách zdokumentovať všetko.
Ako postupujete pri maľovaní ornamentu?
Pri práci mi veľmi pomáha počítač. Viem čo znamená maľovať ornament. Ak to nerobíte celý život tak po práci zistíte, že „tam som mal dať iný odtieň, ten tvar mal byť väčší, málo to súvisí s ostatným, esteticky to nie je vyvážené…“ a môžete začať znova. V počítači za pár minút viem všetko vymieňať, zväčšiť, zmenšiť, posúvať, meniť farebné odtiene. V priebehu hodiny urobím 20 variant a ešte si v nich vyberám a prerábam. V porovnaní s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú povedzme 20 rokov sa stále považujem za začiatočníka, ale vďaka počítaču im viem „konkurovať“ (napríklad aj počas štúdií, keď sme mali za úlohu vypracovať plagát, mali sme na to 14 dní až mesiac. Bolo čo robiť aby sa to stihlo – vypracovať kompozíciu, niekoľko štúdií… v počítači je to hotové za hodinu). Z počítača potom už len prekopírujem do zväčšenej podoby na papier, pričom maľujem na staré reklamné plagáty.
Ornamentika sa nestratila používa sa stále, vyučuje sa aj na školách, fasády sa zdobia aj dnes ale nie je to ľudová ornamentika. A práve ľudová je pre mňa dôležitá. Je to moje dedičstvo, moje detstvo, odovzdať ho, nedovoliť aby sa vytratilo, na tom mi záleží. Teším sa keď vidím ako sa deti aj dospelí zaujímajú o moje maľovanky, berú ich do rúk a radujú sa z nich.
Ďakujem za rozhovor
Marta Mesárošová, Štúrovčan.sk