Výstava 25 rokov Výtvarného spolku v Štúrove – rozhovor so zakladajúcim členom Výtvarného spolku, Jánom Lábikom

Ján Lábik sa  narodil v roku 1933, po základnej vojenskej službe pracoval ako maliar-dekoratér pre Jednotu v Novozámockom okrese, v roku 1979 sa stal členom združenia Ostrihomských výtvarníkov, v roku 1981 stál pri zrode Výtvarného spolku v Štúrove a viedol ho až do roku 2006, keď spolok zanikol a zaslúžil sa aj o vznik Mestskej galérie v Štúrove.

Od roku 1999 je držiteľom ocenenia PRO URBE Štúrovo. Je členom Umeleckého cechu v Ostrihome, členom Slovenskej výtvarnej únie a členom Spoločnosti maďarských umelcov na Slovensku.

 

Majster Ján Lábik je umelec, ktorého pôvod aj tvorba sú nerozlučne späté so Štúrovom.  V centre mesta, v podkroví rodinného domu, ktoré si vlastnoručne prestaval a upravil pre svoje potreby na ateliér, ešte vždy vznikajú diela, ktoré uchvacujú návštevníkov galérii a výstav. Ján Lábik je nielen vynikajúci výtvarník, ale aj kronikár Štúrova a blízkeho okolia. Vlastní historicky neoceniteľný archív dokumentov, ktoré čiastočne nazhromaždil sám počas svojho života a čiastočne zdedil po predkoch.

 

V roku 2007 napríklad pomáhal s prípravou výstavy Dunajské rybárstvo, na ktorú požičal exponáty  z pozostalosti starého otca, ktorý bol hlavný rybár na úseku od Komárna po Kováčovo, jeho strýko, Imrich Lábik, pracoval v 20-tych rokoch minulého storočia na obnove mosta Márie Valérie a v súčasnosti zapožičal na výstavu 25 rokov Výtvarného spolku v Štúrove dokumenty zo svojho bohatého archívu.

A práve pri príležitosti výstavy 25. rokov Výtvarného spolku v Štúrove poskytol spravodajskému portálu Štúrovčan tento rozhovor.

Ako ste začínali?
Môj otec maľoval pre vlastné potešenie a ja som videl ako maľoval a začal som tiež. Prvý krát som vystavoval ako vojak, ale takú tú skutočnú premiéru som mal až  v roku 1981 v Žitnoostrovnom múzeu v Dunajskej Strede. Za veľa vďačím Hradnému múzeu (Vár múzeum Esztergom) v Ostrihome, ktoré sa najviac zaslúžilo o propagáciu mojej tvorby.

A potom už nasledovala výstava za výstavou?
Áno, nasledovalo rušné obdobie, kde sa občas veci riadne skomplikovali. Pri zahraničných výstavách bolo potrebné množstvo povolení, pečiatok, robili sa podrobné zoznamy vyvážaných diel aj s fotografiami, všetko sa donekonečna prezeralo a počítalo. Napríklad bolo vylúčené aby som nejaký svoj obraz po výstave daroval. Všetko čo išlo von muselo aj naspäť. Raz sa mi stalo, že  som vystavoval postupne na viacerých miestach v Maďarsku. Pri návrate  sme mali problémy na hraniciach, lebo jeden z obrazov chýbal. Tak sme museli postupne volať na všetky miesta kde som vystavoval a prosiť  aby hľadali zatúlaný obraz. Našťastie sa našiel.

Na inej výstave mi zase zmizol jeden z menších obrazov. Tak ma to roztrpčilo, že som krádež ani nenahlásil. Neskôr sa páchateľ dostal do rúk polície za niečo iné a našli u neho aj môj obraz. Ale pretože oficiálne ukradnutý nebol…, ktovie kde obraz nakoniec skončil.

Alebo taká menej dramatická príhoda… na jednej  z prvých výstav napríklad neboli načas zhotovené rámy na obrazy. Odvtedy som si radšej robil väčšinu rámov sám.

Vy ste boli aj jedným zo zakladajúcich členom Výtvarného spolku v Štúrove…
Áno, založili sme ho v roku 1981. Medzi jeho členmi boli: zaslúžilý umelec Július Barta, Štefan Gerstner, Škuta Ferenc, Ernest Zahovay…, veľmi veľa nám pomohol vtedajší riaditeľ  MsKS, pán Hégli. Dostali sme k dispozícii suterénne priestory, kde sme vytvorili tzv. Pivničnú galériu, ktorá bola známa v širokom okolí. Neskôr prestala vyhovovať potrebám a v roku 1993 vznikla na pešej zóne Mestská galéria, dnes Galéria Júliusa Bartu.

Organizovali sme výstavy a stretnutia maliarov na Slovensku, v Madarsku, ale aj inde. Naši členovia vystavovali napríklad v roku 1993 v talianskom Castellarane a ja som bol vtedy prítomný pri podpísaní družobnej zmluvy medzi Štúrovom a Castellaranom.

V roku 1987 sme robili zbierku umeleckých diel, ktorých tvorcovia boli zo Štúrova. Oslovil som vtedy viacerých umelcov. Niektorí prijali myšlienku s nadšením, iní naopak ani neodpovedali na list. Ale nakoniec sme zozbierali 58 umeleckých diel, ktoré sa mali stať základom stálej expozície v galérii. Žiaľ v súčasnosti je ich osud nejasný. Nachádzajú sa v Galérii Júliusa Bartu, ale nie sú vystavované.

Akú techniku maľovania uprednostňujete?  Maľujte iba krajinky?  V koľkých krajinách sa vystavujú vaše diela?  
Tak teraz ste ma zaskočili. Nepočítal som to, ale bude to takých 20 krajín. Medzi nimi Maďarsko, Japonsko, USA, Švédsko, Francúzsko…
Pri maľovaní dávam prednosť oleju a akvarelu. A áno maľujem hlavne krajinky, ale aj abstraktné obrazy a občas aj portréty.

Vaše najobľúbenejšie dielo?
Je to obraz Pri Malom Dunaji, daroval som ho svojmu synovi.

A aké sú vaše plány do najbližšej budúcnosti ?
V súčasnosti pracujem na dvoch projektoch. S finančnou podporou Nadácie Gábora Bethlena pripravujeme spolu s historikom Dr. Istvánom Bárdosom publikáciu o činnosti Výtvarného spolku v Štúrove a o deviatich ďalších kultúrnych organizáciách a s kolegami výtvarníkmi zhromažďujeme diela, ktoré venujeme na každoročnú predvianočnú dobročinnú dražbu, ktorá sa bude konať v múzeu v Leviciach.

Ďakujem za rozhovor.

 

Výstavu 25 rokov Výtvarného spolku v Štúrove môžete navštíviť v Mestskom múzeu do 11. októbra 2015.

 

Zdroj: Štúrovčan.sk