admin
ŠTÚROVO 25. február 2017 – V Mestskom múzeu v Štúrove v súčasnosti prebieha zaujímavá výstava s názvom PRESS IN PREŠ (pozrieť si ju môžete do 28. februára). Ide o autorskú výstavu fotografií Erika Kollárika, ktoré sa mu podarilo zhotoviť počas jeho novinárskej kariéry. Erik Kollárik pre Štúrovčan.sk poskytol exkluzívny rozhovor.
Poznáme vás ako novinára, manažéra a producenta rôznych hviezd a aj ako redaktora Markizáckej relácie Smotánka. Kedy ste začali s fotografovaním?
Ešte v detstve. Spomínam si na chvíle v našej kúpeľni, kde sme s otcom celé hodiny vyvolávali filmy a fotografie. Fascinovalo ma to. Fotilo sa u nás veľmi často, takže máme celkom slušný rodinný fotoarchív.
Kedy ste dostali za svoju fotografiu prvýkrát honorár?
Na rok si nespomínam, ale viem, že to bolo 43 korún a bolo to za fotografiu Paľa Haberu v bratislavských novinách Večerník.
Dopracovali ste to tak ďaleko, že svoje fotografie už aj vystavujete.
V prvom rade musím povedať, že sa necítim ako fotograf. Vnímam to len ako svoju záľubu, preto som sa možnosti vystavovať svoje zábery veľmi dlho bránil. Až po dlhom prehováraní a argumentoch, že mám v archíve dnes už mnoho archívnych a vzácnych fotografií som súhlasil. Je pravda, že dnes už nie je veľa fotografií s umelcami ako Július Pántik, Naďa Kotršová, Vlastimil Brodský, Maco Debnár, Stella Zázvorková, či Julo Vašek. Napokon som bol rád, že tieto skvostné mená sme vďaka tejto výstave pripomenuli. Úžasnou pridanou hodnotou bolo, že som sa vďaka tomu stretol s fantastickými ľuďmi, medzi nimi aj s predstaviteľmi mesta, ktorých už považujem za svojich priateľov a rád sa s nimi kedykoľvek stretnem aj v súkromí. Veľmi ich odo mňa pozdravujte.
Prečo ste výstavu nazvali Press In Preš?
Press znamená žurnalistiku a Preš je tak trochu smutnou metaforou na to, že aj tí najväčší umelci našich dejín, sú dnes nemilosrdne sprešovaní a pre mnohých už zabudnutí. Aj preto sme založili Občianske združenie Poďme sa zachrániť, prostredníctvom ktorého robíme mnohé akcie s cieľom pripomenúť velikánov, ktorí tvorili naše dejiny. Naše úžasné kultúrne dedičstvo nesmie upadnúť do zabudnutia.
Pohybujete sa blízko mega hviezd, no na ceste za kariérou pomáhate aj mnohým začínajúcim muzikantom, či spevákom.
Už veľmi ani nie. Pri všetkých aktivitách, ktoré mám, na to už nie je čas.
Na vernisáž vašej výstavy ale mal prísť váš nový spevácky objav z Prahy Sebastian Matt. Prečo nakoniec neprišiel?
Medzitým sa premenoval na Kristiána a jeho manažér začal raziť teóriu, že bez nároku na honorár spievať nebude. Je to škoda, pretože v Štúrove sa mohol predviesť pred vplyvnými ľuďmi slovenského a maďarského hudobného priemyslu. Je to neuveriteľne talentovaný mladý chalan, ktorý študoval na konzervatóriu kompozíciu. Jeho kariéra dlho stagnovala, mal obdobia, keď chcel s muzikou dokonca skoncovať, no sľúbil som mu, že to nikdy nedopustím. Dohodil som mu na Slovensku pár akcií, vystupoval na javisku s našimi najväčšími hviezdami, no nikdy som sa nestaval do pozície jeho manažéra. On ma tak síce prezentoval, ale ja som mu vždy pripomenul, že mu len pomáham.
To ale nie je veľmi šikovný manažér, keď mu znemožnil spievať v Štúrove pred vplyvnými ľuďmi, ktorí ho mohli v kariére posunúť ďalej.
Šikovný, nešikovný. Ja by som to nehodnotil. Vyfinancoval mu singel, ktorý má u fanúšikov veľký ohlas a to je podstatné. Napísal mu ho člen skupiny Verona. V týchto dňoch pravdepodobne pracujú na ďalšej piesni.
Pravdepodobne?
Áno. Neviem presne, pretože Kristiánova spolupráca s manažérom mala rôzne tragikomické eskapády. Kristian chcel mať svoju voľnosť a súkromie, ktoré ale on nechcel akceptovať. Ja som ho v dlhých telefonátoch presviedčal, aby to akceptoval a aby s ním ďalej pracoval. V konečnom dôsledku mi ale došlo, akoby so mnou súperil, čo teda považujem za absurdné. V jednom momente dokonca telefonoval Kristiánovmu bývalému najlepšiemu priateľovi Michalovi a ponúkol mu skladbu, ktorá bola pôvodne napísané pre Kristiána. Michalova mama sa ma potom pýtala, čo to je za človeka, pretože na Kristiána nakydal plno špiny. Priznám sa, aj mne, keď raz povedal, že spevákov ako je Kristián je plno a že môže byť rád, že s ním spolupracuje, bolo smutno. Rezignovane som ho už len poprosil, aby tomu chlapcovi neubližoval.
Prečo Kristiánovi nepomôžete vy?
Nemôžete sa miešať do práce niekomu inému. Ja som sa o Kristiánovi bavil so všetkými českými podstatnými rádiami, televíziami, novinami aj diskotékovými klubmi a skúmal možnosti prezentácie, ktoré by sa v jeho prípade dali využiť. Kristiánovi som nechal v Bratislave natočiť krásny klip, ktorý, či sa to niekomu bude páčiť, alebo nie, budeme musieť dať von kvôli partnerom, ktorí do toho projektu vstúpili. Budem sa musieť s Kristiánom dohodnúť, kedy ho vypustiť, aby sa nekrižoval s nejakými inými jeho aktivitami. To je jediná vec, ktorú aj keby som nechcel, musím urobiť. On ale dobre vie, že keby čokoľvek potreboval, môže mi zatelefonovať a ja ho tak ako vždy podržím.
To je story ako stvorené na knihu. Keď sme sa stretli pred rokom, spomínali ste, že píšete knihu o zákulisí šoubiznisu. Bude v nej aj niečo o Kristianovi?
Určite áno. Chcem, aby to bolo zábavné čítanie a to v prípade Kristiána a ľudí, ktorými sa obklopil, určite je. Zároveň knihu koncipujem ako učebnicu pre nové talenty, ktoré sa chcú pohybovať v šoubiznise. Je to totiž strašná džungľa, v ktorej už mnohí nenávratne zablúdili.
Snáď to nebude aj Kristianov prípad.
Určite nie. On je tak výrazný talent, že skôr či neskôr dostane rozum a sám sa nasmeruje na cestu, ktorá ho povedie k výšinám. Utvrdzuje ma v tomto tvrdení aj fakt, že po tom, čo ho počuli niektorí ľudia z branže, ktorí sa sami venujú aj komponovaniu a produkovaniu a dosiahli medzinárodné úspechy, prejavili záujem o spoluprácu s ním. A lichotivé pre Kristiána bolo, že finančný vklad ich vôbec nezaujímal. Len jeho talent. A toho má na rozdávanie.
—-
Kto je Miro Fančovič ?
Na otvorenie výstavy Press in Preš spolu s Erikom Kolárikom prišiel aj Miro Fančovič. Medzi návštevníkmi vernisáže zaznela niekoľkokrát otázka „kto to je?“ Spýtali sme sa ho teda a predstavujeme vám Mira Fančoviča – manažéra, moderátora a speváka.
Ako sa začala tvoja kariéra?
Už od detstva bolo mojim snom pracovať a pohybovať sa vo svetle flektorov. Na základnej škole som pracoval v divadelnom krúžku. Zahral som si v niektorých rozprávkach (Dve Marienky, Vymenená princezná). So sveta „ozajstného“ šoubiznisu som sa dostal v roku 1998 keď som v Bratislavskom Istropolise uvádzal koncert Jany Kocianovej a Jitky Zelenkovej.
A ako to pokračovalo ďalej?
Postupne som sa ocitol na spoločnom pódiu s Marcelou Laiferovou, Dušanom Grúňom, Majou Velšicovou, skupinou Kmeťoband, Jitkou Zelenkovou, Evou Máriou Uhríkovou a mnohými inými stálicami šoubiznisu.
Počul som, že sa venuješ aj hudobnému vzdelávaniu detí a mládeže.
Áno. Od roku 2000 vystupujem na výchovných koncertoch, ktoré sú určené pre základné a stredné školy a účinkujem aj na benefičných koncertoch – napríklad Vianočný benefičný koncert v Šaštíne, či Benefičnom programe Nájdi svoju nádej (august 2007), na ktorom vystupovali Marcela Molnárová, Dušan Grúň, Ľubo Virág, Robo Mikla, Otto Weiter a Andrea Uhríková.
Si všestranne zameraný. Vystupuješ v televízii, rozhlase, vydávaš vlastné CD-čka…
Svoje prvé CD (Žil som správne) som vydal v roku 2005, druhé (Len si tak spievam) v roku 2013. Vystupoval som v programoch Návraty (2007 – TV Nautik), Bez Servítky (2010 –TV Markíza), Súdna sieň (2013 – TV JoJ), Senziparáda (2014-2015 – TV Senzi), Nočné mikrofórum (2014 – Český rozhlas 2 – rádio Praha).
Poznajú ma aj u našich českých susedov, napríklad z koncertu v Pražskej Lucerne, ktorý sa konal v januári 2015 pri príležitosti osláv 70-tych narodenín Milana Drobného, alebo z koncertu Slovenské divy v Prahe vo februári 2016.
Som rád, že sme mali možnosť spoznať ťa aj v Štúrove. Verím, že sa ešte uvidíme, keď prídeš na kúpalisko, alebo tu budeš organizovať nejaký koncert.
Zhováral sa Lajos Telek
