admin
ŠTÚROVO 20. december 2015 – Hovorí sa, že keď sa človek dožije pol storočia, urobí životnú bilanciu a potom nasleduje veľká párty. Nedávno sa organizovala taká narodeninová párty v kaštieli pri Belej a oslávencom nebol nikto iný, ako Rudolf Héger, riaditeľ umeleckej agentúry Music Art a geniálny kuchár, ktorého recepty si obľúbili na Slovensku aj v Maďarsku
Jeho meno je spojené s dedinkou Pribeta, tu prvý raz rozprestrel krídla, na začiatku 80-ych rokov ako začínajúci moderátor a odvtedy urobil fantastickú kariéru. Priviedol na na Slovensko veľa obľúbených umelcov a organizoval populárne podujatia na celom jeho území. Najradšej sa venuje vareniu a pečeniu, doteraz publikoval veľa zaujímavých receptov pre čitateľov týždenníka Vasárnap a popritom sa venoval aj editovaniu dvoch kníh o receptoch. 
Ak sa s ním chcete stretnúť osobne aporozprávať sa o varení, máte možnosť dnes po 14:00 hodine na pešej zóne v Štúrove, kde bude podpisovať svoju kuchársku knihu.
Podarilo sa Vám dosiahnuť svoje sny, ako ste našli cestu, ktorou ste chceli kráčať?
Áno, čiastočne sa mi splnili. Medzi mojimi snami bolo aj to, že budem robiť také veci, ktoré budú nezničiteľné a budú robiť radosť iným, či to bude v kultúre, v gastronómii alebo v médiách. Už od svojich 18-ych rokov idem naplánovanou cestou, ani jeden deň som neskúšal niečo iné. To bolo presne to, čo mi bolo dané a túto cestu prejdem celú. Verím tomu, že pán Boh ešte dlho bude bdieť nado mnou.
Ak sa dobre pamätám, vaše meno bolo spojené na začiatku 90-ych rokov s pribetskou športovou halou, kde ste ako prvý začali zorganizovať vystúpenia maďarských umelcov. Vystúpenie skupín Neoton, Edda ale aj veľa iných podujatí sa spája s vaším menom. Prečo sa vám podarilo to, čo sa už roky nepodarilo mnohým riaditeľom kultúrnych domov?
Asi preto, lebo som nečakal na ostatných, ani na pomoc, ani na povzbudzovanie. Išiel som do Budapešti a všade tam, kde bola nejaká dobrá skupina, dobrý herec alebo dobrá produkcia. Dohodol som sa s nimi a doviedol som ich sem, čím ďalej s tým väčším úspechom, lebo po takýchto vystúpeniach bol veľký dopyt a ja som ten dopyt ako prvý využil. Organizovanie bola moja vrodená schopnosť, toto som rozvíjal počas tridsiatych rokov, snažil som sa to rozširovať a skúšal som to využívať a robiť to čím ďalej, tým lepšie. 
Prečo ste sa rozhodli, že si vytvoríte svoju vlastnú organizáciu pre zorganizovanie podujatí? Nielen v pohraničných mestách Slovenska, ale aj v hlavnom meste Bratislave ste zorganizovali fantastické podujatia, ako napríklad 100 Členná Cigánska kapela (100 Tagú Cigányzenekar), ruských Alexandrovcov, alebo Thomasa Andersa, známého zo skupiny Modern Talking…
Moja organizácia už funguje 26 rokov. Prvých 10 rokov som priviedol na Slovensko iba maďarské produkcie. Neskoršie ma vyhľadali aj zo zahraničia a týmto sa začalo zorganizovanie medzinárodných produkcií na Slovensku. Dnes už môžem povedať, že som spolupracoval s viacerými svetovými hviezdami, ako napríklad José Carreras, Montserrat Caballé, Buena Vista SC, Boney M, Richard Claydermann, Demis Russos, Kool And The Gang, Karel Gott, ľadový balet z Petrohradu, Kyjevský Balet a už päť rokov som manažérom pre strednú európu aj 120 člennej svetoznámej a fenomenálnej skupiny Alexandrovci.
Za tie roky ste sa stali prvoradým organizátorom vystúpení strany Maďarskej Koalície a Most-Híd pred parlamentnými voľbami a usilujete sa vytvárať zábavné a kvalitné programy pre maďarov, žijúcich na Slovensku. Podľa čoho vyberáte maďarských umelcov, alebo zoznam dostávate z kancelárií strán? Oni vyberajú koho chcú vidieť?
Viackrát ma oslovili, aby som zorganizoval kultúrnu časť predvolebných kampaní. Samozrejme rozhoduje sa podľa dopytu. V takýchto akciách treba osloviť každú skupinu a treba ich aj zabaviť počas kampane. Myslím si, že v každom prípade boli tieto akcie úspešné, lebo prišlo veľké množstvo ľudí a zabávali sa. Agentúra a organizátori odporúčajú a štáb kampane sa musí rozhodnúť. V tom prípade, keď sú špeciálne požiadavky, je samozrejmé že sa aj tieto stanú súčasťou kampane. Hlavné je to, aby sme oslovili čím viac ľudí. 
Za tie roky ste spolupracovali s mnohými autormi, s viacerými z nich ste už skoro ako rodina. Pravdepodobne ste nazbierali veľa zaujímavých príbehov. Porozprávali by ste naším čitateľom nejaký?
Neviem Vám porozprávať zaujímavé príbehy a aj keby boli také, tak by som o nich nerozprával, nebolo by to vhodné. Hlavné je to, že počas mojej práce a počas môjho života mojim spolupracovníkmi boli umelci, hviezdy a spomedzi nich viacerých môžem označiť za mojich priateľov. Manželský pár Kordaovci, Lagzi Lajcsi, László Aradszky, manželský pár Záray-Vámosi, László Kabos, Győző Leblanc, Jozef Bozsó, Zuzana Csonka, Róbert Gergely, Jolly-Suzy, Szilvia Dankó, Margit Bangó, Apollónia Kovács, Katalin Madarász, Pista Horváth, Jimmy Zámbó a ešte by som mohol spomenúť viacerých… Samozrejme, niektorí z nich už účinkujú na nebeskom pódiu, ale ich priateľstvo a spomienku na nich uschovávam vo svojom srdci.
Viacerým umelcom zo Slovenska ste pomohli začať kariéru v Maďarsku, veľa ste urobili preto, aby ich spoznali – mohol by som spomenúť Móniku Rigó, Gipsy-Band Szöllősy, ale mohli by sme spomínať aj iných. Galapodujatie „Nótasztár“ ale aj slovenské turné „Pertu Parti“ by sme tiež mohli spojiť s vašim menom.
Kto ma vyhľadá, tomu sa snažím pomôcť podľa mojich schopností. Poradím im, nájdem si pre nich vhodné kontakty či to je manažér alebo televízia, u ktorého môžu byť istí, že im pomôžu. Každý sa na mňa môže obrátiť s dôverou a čo môžem, to aj urobím. Už sa tak stalo v minulosti vo viacerých prípadoch. 
Myslím si, že dlho ste sa rozmýšľali nad tým, kde budete oslavovať svoje jubilejné, päťdesiate narodeniny. Prečo ste si vybrali práve kaštieľ v Belej? Ako ste presvedčili známych maďarských umelcov, aby prišli spolu s Vami oslavovať?
Nerozmýšľal som nad tým dlho, vedel som, že toto miesto je vhodné pre polstoročné jubileum. Išiel som do kaštieľa v Belej a atmosféra a aj prívetivé privítanie zo strany vedenia ma presvedčili o tom, že to bude vhodné miesto. Po dlhých vyjednávaniach a prípravách sa oslava podarila výnimočne dobre. Plánovaný menný zoznam pozvaných bolo najmenej 400 hostí, ale možnosti a zimné obdobie nám postavili do cesty rôzne prekážky a tak zostalo na zozname 150 hostí. Presviedčať? Nebolo treba presviedčať nikoho a ani som to nechcel. Koho som pozval, ten to považoval za česť a aj prišiel.
Vaše meno sa spomína aj v súvislosti s varením, čitatelia týždenníka Vasárnap si často môžu prečítať Vaše recepty, a vydali aj Váš kalendár.
Áno, varenie a pečenie je mojím koníčkom. Pritom odpočívam, zabudnem na každodenný stres, náhlenie a ostatné denné veci. Už viac rokov posielam recepty do Vasárnapu ale aj do ostatných časopisov, ako napríklad Gastro magazín a Plus 7 dní. Koncom roku bude aj nový kalendár a plánujem aj vlastnú knihu. 
Organizovanie vystúpení vám zaberie nemálo času, ostane vám čas aj na rodinu?
Rodina je to najdôležitejšie, pravdou však je, že je ťažké sa stále navzájom koordinovať, no doteraz sa to vždy podarilo. Rodina je prvá, potom nasleduje práca a koníčky, ako varenie a vymýšľanie stále nových kreácií zákuskov, ich výroba a ich podávanie. Stále žijem v pohybe. Časť mesiaca žijem v Bratislave, druhú časť zase v Budapešti.
Myslím si, že darčeky, dobré priania a kvety, čo ste dostávali od svojich milých a známych vás ešte viac utvrdili v tom, že ste šťastný a úspešný človek, ktorého je možné mať len rád. Máte aj nepriaznivcov?
Kvety ma robia šťastným, nakoľko kvety sú mojimi spoločníkmi aj v záhrade, milujem ich. Bez nich by pre mňa neexistoval život. Áno, cítim aj lásku, odkedy žijem a stále viac, ale aj ju rozdávam ostaným oboma rukami. Nepriaznivci? Asi ich mám, ako každý, ale nezaoberám sa s nimi, pre mňa neexistujú. 
Keby sa kultúrny život v mestách prevádzkoval s oveľa menším počtom ľudí a mohli by sa rýchlejšie rozhodnúť, podľa Vás by to prinieslo viac, ale aj náročnejšie programy pre publikum?
Keby v každom vedení mesta pracovali ľudia, ktorý rozumejú kultúre a boli by to experti, tak by to tu bol kultúrny Kanaán. Ale bohužiaľ pokým to nebude tak, organizátori berú a ponúkajú rôzne programy. Ale som optimistický, ukazuje sa krok vpred na stále viacerých miestach a som presvedčený, že samosprávy obcí aj miest sú si vedomé toho, že kultúra je výživou duše a hľadajú vhodných ľudí a aj ich poveria prácou. Tak sa mi zdá, že na menších mestách a dedinách berú túto prácu svedomitejšie, v niektorých veľkomestách sa k tomu stavajú akože je to nutné, ale sú aj také mestá, kde to preháňajú, čo zase tiež nie je zdravé. Ale dokedy neprídu na to, že menej je niekedy viac, dovtedy aj hľadisko bude pustejšie, lebo každý má iba jednu peňaženku. 
Váš domov je ako klenot, zariadenie je v barokovom štýle, popri tom Vy veľmi dobre varíte a pečiete, mohli sme už si prečítať veľa Vašich receptov, vydali ste už 4 knihy rôznych jedál a receptov, nakoľko sa začínajú sviatky, mohli by ste nám nejaký prezradiť?
Veľmi rás.
Moja drážďanská štóla, ovocný chlieb
Potrebujeme:
1 kg hladkej múky
5 dkg čerstvého droždia
45 dkg roztaveného masla
20 dkg cukor
2 balíčky vanilkového cukru
6 dl mlieka
2 vaječné žĺtka
2 vajíčka
2 citróny na postrúhanú kôra
2 pomaranče na postrúhaná kôra
1 dcl hnedého rumu
2 kávové lyžičky mletej škorice
štipku mletých klinčekov
štipku soli
15 dkg posekaných mandlí lupienky
10 dkg pražených orechov alebo arašidov
30 dkg hrozienok
10 dkg posekaných sušených broskýň
10 dkg kandizovaných citrónov
10 dkg kandizovaných pomarančov
5 dkg vysušených čučoriedok
10 dkg marcipánu
Na vrch: 15 dkg masla a veľa práškového cukru
Príprava:
Vo vlažnom mlieku rozmiešame droždie, potom bez mandlí, bez marcipánu, bez rumu a bez kandizovaného a sušeného ovocia vyvaľkáme cesto. Necháme na teplom mieste 40 minút vykysnúť. Potom s rumom zmiešané kandizované a sušené ovocie a mandle vpracujeme do cesta. Teraz treba ďalších 40 minút nechať kysnúť. Po druhom vykysnutí cesto trošku vyvaľkáme a dáme do prostriedku marcipán. Kratšie okraje zahneme smerom k stredu, dlhšie okraje prehneme do dvoch tretín z každej strany tak, aby sa okraje v strede prekrývali asi jednou tretinou. Takto dostaneme charakteristický tvar. Uložíme na plech vyložený papierom na pečenie. Najlepšie je používať plech, ktorý má rovnaké rozmery ako štóla. Zakryjeme a necháme ešte 20 minút kysnúť. Potom v predhriatej rúre približne 50 minút pečieme. Po upečení niekoľkokrát potrieme roztopeným maslom, silno posypeme práškovým cukrom a necháme vychladnúť. Potom zabalíme do alobalu a necháme na chladnom mieste. Takto vydrží aj 2-3 týždne. Dobrú chuť Vám prajem!
Ďakujem vám za rozhovor a želám veľa úspechov
Lajoš Telek
Fotografie: z fotoalbumu Rudolfa Hégera
