ŠTÚROVO 10. december 2015 – Keď Erik Kollárik odchádzal z časopisu Plus 7 dní, viaceré noviny a televízne stanice boli prekvapené a chceli poznať dôvod. Pred výstavou fotografií D. Demeho v Štúrove sme sa s ním stretli a spýtali sme sa na to. A aj na veľa iných vecí.
Ako si sa dostal do médií?
Žurnalistiku som neštudoval. Ale vysníval som si to už ako malý chlapec. Spomínam si veľmi dobre na ten prvotný moment. Bolo to novembri roku 1986. Strašne snežilo a ja som stál po koncerte mojej milovanej speváčky Hany Zagorovej nešťastný pred bratislavským PKO, pretože som sa ako bežný fanúšik nedokázal dostať za ňou. Túžil som sa s ňou stretnúť a vypýtať si autogram, no pustili za ňou len novinárov. Vtedy som si povedal: „Budem aj ja novinár a s Hankou sa skamarátim a budem ju navštevovať doma.“ Je to neskutočné, ale naozaj sa mi to podarilo. S Hankou sme sa naozaj spriatelili a doma som bol u nej naposledy asi pred mesiacom. Je to veľmi milý, vzácny a talentovaný človek.
S kým sa ešte v šoubiznise priatelíš? Koho si vážiš najviac?
Ťažko na toto odpovedať, pretože je to veľa ľudí. Som veľmi vďačný osudu, že som sa dostal do osobnej blízkosti mnohých vzácnych ľudí. A to nielen z oblasti šoubiznisu, ale aj lekárov, finančníkov, profesorov, či výskumníkov. Špeciálnou kategóriou medzi mojimi priateľmi je dnes najúspešnejšia autorka ženských románov Janka Benková. V začiatkoch mojej novinárskej kariéry mi veľmi pomohla a usmerňovala ma. Bez nej by som asi nebol tam kde som. Keď sa ale pýtate na šoubiznis, veľmi som si vážil priateľstvo s českým hercom Vlastimilom Brodským, alebo našimi umelcami ako Ladislav Chudík, Barbara Haščáková, Marcela Laiferová, Richard Rikkon, Peter Stašák, alebo Erika Judínyiová. S Erikou Judínyiovou pripravujeme pre televíziu Markíza aj reláciu Smotánka.
Aká je Erika v súkromí?
Báječná. Ja ju zbožňujem už mnoho rokov. Erika je jeden z najpríjemnejších a najnormálnejších ľudí v našom šoubiznise. Pre mňa je bez preháňania veľkým potešením a cťou, že sa môžem občas podieľať na Smotánke. Erika to robí neskutočne dobre. Sedáva do noci v strižni, sama určuje čo sa dostane na obrazovku a perfektne narába s každou sekundou. Preto je tá Smotánka strašne svieža a nemá hluché miesta. Nečudo, že má tak vysokú sledovanosť.
Takže rád chodievaš na párty?
Pred rokmi som to miloval. Ten nablýskaný svet celebrít ma fascinoval. Teraz, pokiaľ nemusím, nejdem tam. Chodím tam len pracovne. Verte mi, že nie je nad to, ako sedieť doma pri čajíku vo vyťahaných teplákoch a tričku. Radšej ako s celebritami sa stretávam s bežnými ľuďmi. S nimi si mám viac čo povedať.
Kde všade si doteraz pôsobil? Vraj si napísal aj dve knihy o skupine Blue a o Tomášovi Bezdedovi a píšeš ďalšiu knihu.
Pred pár dňami som ukončil pracovný pomer v časopise Plus 7 dni, v ktorom som bol osem rokov, pretože ma zlákali do časopisu Exkluziv. Mnoho ľudí sa ma pýta, prečo som odišiel zo zabehnutého, navyše najčítanejšieho slovenského časopisu. Zdá sa im nelogické, že odchádzam do časopisu, ktorý sa len rozbieha. Odpovedám tak, že je to tak práve preto, lebo sa rozbieha. Mám rád nové výzvy, byť pri niečom, pracovať na niečom, čo môže byť v budúcnosti veľmi kvalitné. Navyše šéfredaktorom tohoto časopisu je môj dlhoročný kamarát a tiež spisovateľ Miro Graclík. Čo sa týka tých kníh, o Bezdedovi a Blue, nepokladám to za nejaký veľký literárny počin. Urobil som to len na objednávku. A moju knihu o šoubiznise píšem už dlho, no neviem kedy sa dostane na trh, pretože nemám čas na to dopísať ju.
Videl som tvoje fotografie, kde máš zachytené mnohé párty, umelcov, modelky, koncerty, deti aj prírodu. Fotil si také osobnosti ako je napriklad Marika Gombitová, Luciu Bílú, slovenských hokejistov, Gerarda Depardieu, Bryans Adamsa, Tom Jonsa, Celine Dion…, neuvažoval si nad vlastnou výstavou, napríklad aj v Štúrove?
Neuvažoval som nad tým, ale možno by som sa tomu nebránil.
Novinári často píšu veci čo nie sú pravda. Ako ty vidíš slovenské média?
Nemám rád zavádzajúce informácie, ani v médiách, ani v súkromí. Ale myslím, že takých v našich médiách nie je veľa. Ale samozrejme nájdu sa.
Počul som, že novinár alebo sa dá dokopy s novinárkou alebo s televíznou osobnosťou a veľa novinárok má len kamarátky a nemá rodinu. Má to aj výhodu, že nemusí nikomu vysvetľovať kde bol a s kým bol. Čo si o tom myslíš?
Je pravda, že novinár na súkromie nemá čas. Pracuje sa v tejto branži cele dni vrátane sviatkov ako Vianoce. A to by netoleroval vo vzťahu nikto.
Internet skype, e-mail, Facebook a mobilný telefón uľahčujú prácu novinárov. Ľahšie sa môžeš s hocikým skontaktovať ako to ty vidíš?
To áno, ale na rozhovory ja uprednostňujem osobné stretnutia a nenávidím ak sa robí rozhovor mailom. Vždy sa to odrazí na kvalite rozhovoru.
Čo odkážeš na záver Štúrovčanom?
Musím sa priznať, že som ešte nikdy nebol v Štúrove a veľmi sa tam teším. Teším sa na všetkých nových a príjemných ľudí, ktorých mám možnosť kedykoľvek, kdekoľvek a pri akejkoľvek príležitosti stretnúť. Verím, že takých nájdem aj v Štúrove a verím, že tam odteraz budem chodiť častejšie.
Ďakujem ti za rozhovor
Telek Lajos
Telek Lajos
fotografie: Erik Kollárik