admin
ŠTÚROVO 24. máj 2016 – Nedávno sme mali možnosť si na facebooku Štúrovčan.sk pozrieť videoklip skupiny the Mytus, ktorý sa nakrúcal v Štúrove. Prinášame vám rozhovor s manažérom tejto skupiny, ako aj skupín MadDogX, Gilotin, Flashback, redaktorom rockového rádia MotorosHang v Budapešti, producentom medzinárodných kompilačných CD nosičov Radio Hits a producentom medzinárodnej kultúrnej spolupráce SK/CZ/HU/PL – Jánom Špaňom.
Hovorí sa, že v dnešnom svete stojí za každou lepšou skupinou manažér, ktorý urobí všetko pre to, aby boli jeho, zverenci úspešní na koncertoch a festivaloch . Aké šance má však skupina pochádzajúca z juhu Slovenska na to aby sa dokázala presadiť?
Je jedno, či skupinu nazveme „hornozemskou“ alebo kapelou z juhu Slovenska, keď hudobníci nemajú talent, chuť prebíjať sa, či úctu k práci, ktorú robia, tak je to márna snaha. To sú základné atribúty, bez ktorých sa nedá urobiť krok dopredu. K úspešnému napredovaniu sú samozrejme potrebné okrem talentu úplné maličkosti : trochu známostí, peniaze a niekoľko drobností, ktoré žiaľ veľakrát nemajú s hudbou nič spoločné. Pravda, nesmieme zabudnúť ani na štipku toho povestného šťastia.
Začnime teda s tým, ako si sa dostal k postu manažéra, ako si začínal?
Už od malička som mal rád hudbu. Je jedno aký hudobný žáner to bol, trebárs vážna hudba, swing, blues, jazz, jazz rock, rock and roll, pop, alebo rock. Najbližšia k môjmu srdcu je však rocková hudba. Tým som chcel povedať, že u mňa je na prvom mieste hudba, ktorú hrajú hudobníci na živo. To je hodnotná hudba, ktorú hrajú muzikanti z mäsa a kostí a svoju tvorbu odovzdávajú z pódia rovno obecenstvu prostredníctvom svojich nástrojov a hlasiviek. Je pravda, že som dávnejšie robil DJ-a, organizoval som diskotéky, rôzne koncerty aj charitatívne podujatia a bol som v kontakte s rôznymi umelcami. Čo sa týka kapely MadDogX, na jednom stretnutí sme si sadli na kávu s basgitaristom Kristiánom Simonom, ktorého som už vtedy dlhšiu dobu poznal. Doniesol mi jedno demo, ktoré sa mi tak zapáčilo, že som sa rozhodol osloviť chalanov a spoločne s nimi vymyslieť čo by mohlo byť ďalej. Takto začala spolupráca, ktorá trvá až do dnes.
Onoho času si pomáhal aj štúrovskej televízii s akreditáciami na rôzne kultúrne a športové podujatia, vybavoval si im rozhovory so známymi ľuďmi nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska a Čiech. Aj do Štúrova si priviedol mnoho umelcov. Bolo ťažké vybudovať si kontakty s týmito ľuďmi?
Áno, bolo to dávno a bolo to pekné. Strašne veľa kilometrov sme s kamarátom Róbertom Muszkom, riaditeľom štúrovskej televízie precestovali. Praha, Bratislava, Banská Bystrica, Budapešť, Pécs a mnoho ďalších miest a obcí. Robili sme rozhovory, točili sme kultúrne aj športové podujatia. No ale budovanie každého jedného kontaktu potrebuje svoj čas a samozrejme si vyžaduje obojstrannú dôveru. Inak to nefunguje. Človek musí vždy dodržať svoje slovo, to je v tomto prípade to najdôležitejšie. Nič mi len tak nepadlo do lona. Za všetkou tou námahou je množstvo telefonátov, stretnutí a hlavne tvrdej práce. Dôležité je, aby vás ľudia s ktorými ste v kontakte prijali. Nestačí si dôveru vybojovať, treba si ju hlavne udržať.
Na základe čoho si vyberáš skupiny? Ja pravda, že manažér vycíti či je v skupine ten oheň, tá dravosť a hudobné zameranie, s ktorým môže byť skupina úspešná?
Vôbec sa nepovažujem za výnimočného manažéra, ani mi nestúpla sláva do hlavy. No musím povedať, že keď som na konci novembra 2009 počul tvorbu kapely MadDogX, okamžite mi bolo jasné, že v týchto chlapcoch je obrovský talent, ich hudba je v mnohom iná ako tá, na ktorú sme na Slovensku zvyknutí. Spevák kapely Tibor „Ketch Up“ Berek disponuje výnimočným hlasovým sfarbením. Tento môj názor potvrdil osobne aj Kuly z kapely Desmod. Chalani hrajú presne, tvoria inteligentnú technicky náročnú muziku. Takže som sa ocitol zoči-voči s, tak povediac, profesionálnou skupinou. Náš prvý spoločný koncert sme odohrali v januári 2010 v klube Aligátor v Bratislave. Odvtedy, obrazne povedané, tlačíme spoločne svoju káru. Alebo kapela Gilotin… To sú mladí talentovaní muzikanti z Imela. S nimi spolupracujem od júla 2011. Je pravda, že musia ešte veľa cvičiť, učiť sa, no podstatné je, že majú elán a chuť na sebe pracovať a čo je najhlavnejšie, tvoria hudbu srdcom. To je obrovská devíza. Ešte z nich môže vyrásť kvalitná rocková kapela, len budú musieť vydržať ten tlak a hlavne mať veľkú trpezlivosť. V roku 2014 vydali svoj prvý album s názvom Relative Perspective. Ešte v decembri 2013 som oslovil klávesáka legendárnej skupiny Omega p.Benkő László-a a požiadal som ho, či by prijal post krstného otca. Po vypočutí materiálu kapely Gilotin súhlasil. Moje pozvanie prijal aj vtedajší primátor mesta Štúrovo p. Ján Oravec. U nás je to tradícia, pri každom krste pozývame za druhého krstného otca primátora mesta v ktorom práve krstíme. Tak to bolo aj pri krstoch MadDogX v Leviciach, či v Komárne. Tento spomínaný album kapely Gilotin obsahuje aj skladbu, kde si zaspieval si duet aj spevák kapely MadDogX, Tibor Berek. Kapela Gilotin vydala v roku 2015 svoj album aj v maďarskej mutácii a tento disk pokrstil v Budapešti Som Lajos, basgitarista skupiny Piramis.
Pre tvoju prácu sú dôležité aj dobré vzťahy s médiami, organizátormi festivalov, skupinami, vydavateľmi, promotérmi, rádiami, TV atd. Koľko času Ti zhltne táto práca?
Nakoľko som už dlhé roky v kontakte s rôznymi hudobníkmi a inými umelcami, tak je moja práca tak trochu ľahšia, ale mohla by byť ešte ľahšia, keby sa nám podarilo spojiť s veľkými hráčmi našej hospodárskej sféry, ako sú napríklad Slovnaft, SPP, US Steel, VÚJE a podobné spoločnosti. Oni by nás mohli podporiť svojou troškou a hodiť mi do hlavy tašku peňazí. “(smiech)“. Okamžite by sa nám ľahšie dýchalo. Na čo myslím? Všeobecne známe porekadlo: „bez peňazí do krčmy nelez „, by sa v tomto prípade dalo aplikovať na show business. Všade od vás niečo chcú, čakajú ako by sa na vás mohli priživiť. Kamkoľvek sa pozrieš, všade „cáluješ“. Ešte si ani nezarobil, no platiť už musíš. Najprv si kúp nástroje, píš hudbu a texty, zabezpeč si promo materiál, keď chceš hrať, zaplať! Vydaj album, keď nemáš sponzora, tak si to zaplať sám (to je aj náš prípad a žiaľ nie sme jediní). Preto sa veľa talentovaných skupín nedokáže presadiť. Keď chceš hrať predkapelu, opäť zaplať. Tam, kde firmy pchajú peniaze, tam sa dá. No nech to skúsia bez, ja viem, že aj veľké kapely museli niekde začať, no to bola ešte úplne iná doba. „Keď budete známi, potom vás podporíme…“ veľakrát sme už počuli túto frázu. Je ťažké rozbehnúť vlak, no keď už sedíte v ňom, ľahko sa vám vezie. No pri rozbehu potrebujete pomoc. Kde je podpora mladých talentov zo strany štátu či miest a obcí? Potom sa čudujú, že mladí odchádzajú, v lepšom prípade do zahraničia, v horšom vysedávajú po krčmách. V tomto štáte asi nepotrebujeme slušných a vzdelaných ľudí. To vidno aj z toho ako sa štát stará o vzdelanie, tým myslím aj žalostnú finančnú situáciu učiteľov. Pritom páni v politike biedu netrú. Tam, kde sa teraz s mojimi kapelami nachádzame, sme došli vlastnými silami a tvrdou prácou. Takže sa nikomu nemusíme s vďakou klaňať až po zem.
Vybudoval si si veľa kontaktov so známymi umelcami, priviedol si ich do Štúrova aj do iných miest, ako som už spomenul a predsa sa vo viacerých prípadoch iní pýšili Tvojím perím. Prečo dovolíš aby oni „zlízli“ smotanu?
To je zaujímavá otázka. Ako si sa dostal k takýmto informáciám? (úsmev) Ja sám viem, kto všetko, kde a kedy vystupoval vďaka mojej organizácii. Tým sa nemusím obzvlášť chváliť. To, že to niektorí ľudia vidia a vedia inak, to my vôbec netrhá žily. Nie to je dôležité kto, kedy, kde, čo a ako organizuje, najpodstatnejšie je to, aby fungovala samotná kultúra. Tým myslím hudbu, divadlo, šport a dokonca aj kultúrne vystupovanie nás samotných občanov. Na tom treba popracovať. Veď vidíme v akom svete to žijeme, samotní politici sa nevedia kultúrne správať. Tak potom čo čakáme od našej mládeže?
Vedel by som si Ťa predstaviť v pozícii kultúrneho vedúceho, ktorý má na starosti kultúrny život a staral by sa aj o dobré meno svojho mesta. No Ty namiesto toho každý deň bojuješ v záujme svojich zverencov s organizátormi podujatí, riaditeľmi kultúrnych domov, aby vás akceptovali a pozvali na svoje akcie. Spomínal si napríklad aj to, že niektoré politické strany pozývajú na svoje kampane radšej oveľa drahšie zahraničné hviezdy namiesto aby pomohli aj týmto mladým talentovaným kapelám predstaviť sa pred masou ľudí. Vo veľa prípadoch sa tí protekční umelci neštítia ani play-back vystúpením. Ako viem, Ty si nikdy neponúkal organizátorom play-back koncerty, vždy si zabezpečil program na živo.
Tak je to, moje kapely vystupujú iba svojim živým programom, rocková hudba sa inak hrať ani nedá. Aj to ostatné čo si spomínal, je pravda. Je veľmi ťažká úloha robiť niečo úprimne a od srdca, Niektorí tú prácu napriek tomu nedokážu oceniť. Niekedy Ťa osočujú ľudia, ktorí Ťa ani nepoznajú, nevedia čomu sa venuješ, s čím pracuješ. A keď im povieš Ty svoj názor, tak sa urazia. Je veľa závisti, často si niektorí ľudia myslia, že chodím domov s plným vrecom bubákov. No nik z nich si asi neuvedomuje to množstvo peňazí, ktoré musí hudobník investovať, aby mohol vôbec začať hrať. Aparatúra, nástroje, výdavky spojené so skúšobňou a podobné maličkosti. Aj samotná kapela a jej koncert je svojim spôsobom produkt, ako napríklad chlieb. Ani ten nám v obchode nedajú zadarmo. Kým sa kompetentní v mestách, obciach, dokonca na najvyšších miestach nespamätajú včas a nezačnú podporovať kultúru, hlavne domácich umelcov, budeme vo veľmi zlej situácii. Kto sa nazýva lokálpatriotom, ten by mal v prvom rade podporovať a zveľaďovať svoj región. Nič nemám proti zahraničným umelcom, aj oni chcú žiť, ukázať sa, len to je problém, že sú oveľa drahší ako domáci interpreti a ich program je často menej kvalitný. Opakujem, len vtedy sa budeme vedieť rozvíjať, keď domáce financie zostanú a budú sa točiť doma. Musím povedať nahlas, že tu žije veľa takých ľudí, ktorí sa bijú do pŕs akí sú hrdí národovci (hlavne maďarské strany), pritom ani náhodou nedajú zarobiť domácim umelcom. Raz za štyri roky nás majú strašne radi, no potom keď dosiahnu svoj cieľ, tak po nás ani pes neštekne a všetko sa opäť vracia do zabehnutých koľají. A pritom aj tu existujú kvalitné a dobré kultúrne programy, skupiny, umelci. Nie je dobré, keď chce politika ovplyvňovať a riadiť kultúru, pričom ju necháva napospas osudu bez finančnej podpory. Nad týmto mojim výrokom sa možno niekto zamyslí, aspoň dúfam.
Vo viacerých prípadoch sa snažia usporiadatelia umelo znižovať rozpočet a nútia umelcov k nižším honorárom vyhovárajúc sa na zlú finančnú situáciu, alebo vás skôr pozývajú na dobročinné podujatia?
My neodmietame ani charitatívne projekty. Dokonca sme hrali na množstve takýchto podujatí. Veď človek musí pomôcť tam, kde je treba. Hrali sme napríklad na festivale, ktorého výťažok išiel na podporu červeným bahnom zaliatym obciam v Maďarsku, vystupovali sme na prvom ročníku podujatia Objatie tónov v Leviciach. Inak, v tomto meste mám nadštadnartné vzťahy, možno aj preto že som žil v Leviciach dvadsaťdva rokov. Myslím tým, že prístup k vedeniu kultúry je tu nadmieru pozitívny. Mohol by som spomenúť množstvo podujatí, ktoré sa mi podarilo v Leviciach uskutočniť, medzi nimi aj výstavu karikatúr môjho syna Reného a výstavu fotografií môjho najstaršieho syna Patrika, koncerty rôznych skupín a nedá mi nespomenúť ľudí, ktorí sa o to zaslúžili – primátor mesta pán Štefan Mišák, pani riaditeľka Berta Jasečková a osadenstvo MsKS, Andrej Budai a jeho kolegovia z leviceonline.sk, ľudia z mestských novín Pohronie, či My na Pohroní, kde som mohol dodať viacero článkov, hudobníci Janko Dubovský, Marian Minich, Tibor Béres a ich skupiny, zvukári Jirko Pidima, Janko Vojtko, redaktor televízie Markíza Karol Mindák a mnoho, mnoho ďalších, ktorí zviditeľňujú Levice v dobrom svetle, za čo im patrí obrovská vďaka. Samozrejme sa ospravedlňujem každému, koho som nedopatrením nestihol spomenúť. Podporili sme svojim vystúpením hrad Krásna Hôrka, na pomoc postihnutým deťom, na akcii pre obnovu strechy škôlky v Silici, na záchranu kultúrneho domu v Búči a mohol by som ešte menovať. Už dvakrát sme hrali na najväčšom rockovom festivale na Topfeste, vďaka Dušanovi Drobnému, majiteľovi festivalu. Sú aj takí milí priatelia ako vinár Csaba Környi, usporiadateľ festivalu Pohronské otvorené pivnice v Kamenici nad Hronom. Tu sme hrali už dvakrát. Prvýkrát akusticky a druhý koncert rockovo. Z vďačnosti som pozval na prvý ročník speváka skupiny Omega p.Kóbor Jánosa, ktorý dal exkluzívny rozhovor štúrovskej televízii. Na túto akciu prijali pozvanie aj Trunkos András, človek blízky skupine Omega (textár) a Vlado Juhanesovič, ktorý je na Slovensku známou tvárou v hudobných aj mediálnych kruhoch (bývalý riaditeľ Eurovision Song Contest). Samozrejme musím dať na vedomie čitateľom aj aktivity v kaviarni 360Gradi na pešej zóne v Leviciach, kde boli koncerty skupín Flashback (tu bolo aj točenie klipu) pomáha nám pri tom Andrej Budai, vystúpenie blues rockovej formácie The Butchers, koncert skupiny Gilotin a v neposlednom rade sa predstaví aj detský sláčikový súbor Strunars, raper Francis EJ, či the Mytus. Všetky tieto aktivity boli prezentované na portáli leviceonline.sk. Veľká vďaka patrí majiteľke kaviarne 360gradi, slečne Martinke Senkarčinovej za spoluprácu.
Doma je ťažké dostať sa na známy festival, ale v Maďarsku je to asi ešte ťažšie pre skupiny od nás. Svetlou výnimkou je možno skupina Rómeó Vérzik zo Slovenska. Im sa ako podarilo vybudovať si pozíciu v Maďarsku. Ako to vidíš Ty?
Trochu utopistická otázka. Ja nevidím do práce ich manažmentu ani do diania okolo kapely, teda neprináleží mi hodnotiť ich. V podstate si každý chráni svoje zdroje. Možno vďaka šťastiu, možno majú dobrého sponzora, vďaka peniazom, ale to už je ich šikovnosť. Toto sú však len dohady. Buďme radi, že sa vôbec kapela zo Slovenska presadila v silnej maďarskej konkurencii, nezáviďme im. Dokonca viem, že okrem Rómeó Vérzik aj skupina Konflikt má v Maďarsku dobré meno. Čím viac kapela hrá, tým sa stáva známejšou. To neznamená, že kto hrá málo, je menej kvalitný. Stali sa mi aj také prípady, že som dohodol účinkovanie na festivale tak, že som urobil reklamu nejakému projektu v programe môjho rádia, samozrejme bezplatne, no keď odznela reklama, potom sme boli už pre ten festival nezaujímaví. Dohoda odrazu neplatila. Dohoda bola že oni nás zaradia do programu a ja im za to poskytnem bezplatnú reklamu. Nebudem menovať dotknuté festivaly, Už som sa poučil a vyležal som sklamania. Život ide ďalej, už to nehrá rolu, ale je celkom isté, že títo ľudia si už u mňa do lopty nekopnú. Podraziť ma mohli iba raz.
Na Slovensku je viacero veľkých festivalov – Topfest, Bešafest, Hronfest, Budzogáň, Rock pod kameňom, dokonca si Ty sám organizoval Rock Zone festival v Štúrove.
Áno. Roky 2014 aj 2015 boli celkom slušné. Mali sme viac úspešných vystúpení s kapelami doma i v zahraničí. Aj festival Rock Zone v Štúrove bol vydarený. Ako v ozvučení, tak aj samotný program a účinkujúce formácie vydali zo seba všetko pozitívne. Podarilo sa dohodnúť slušné podmienky s vtedajšou riaditeľkou kultúrneho domu pani Bernadett Szabóovou. Samozrejme bolo pár nedostatkov, no na to sme si už v Štúrove zvykli. Nie vždy hodnotia odvedenú prácu pozitívne, ako som už spomínal, je veľa závisti. Česť výnimkám. Catering festivalu zabezpečoval môj dobrý kamarát Zoltán Greksa. V prvý deň vysielalo rádio MotorosHang z Budapešti na živo rozhovory s prítomnými umelcami. Ako som už hovoril, na našu veľkú radosť poctil naše mestečko a aj nás svojou prítomnosťou pán Benkö László zo skupiny Omega. Žiaľ, v tú noc sa stala aj malá nepríjemnosť, bez môjho vedomia jeden poslanec odviedol na súkromnú párty môjho osobného hosťa. Dlho sme ho s kolegami hľadali, márne som mu telefonoval, mobil si zabudol v aute. Bolo to dosť nepríjemné. Takíto ľudia by nemali sedieť v poslaneckom kresle. Mňa však teší oveľa viac to, že sa ostatní umelci cítili u nás dobre, navštívili sme súkromné múzeum Parkan, ktorého majiteľom je pán Peter Sklenár. Aj on prispel voľnými vstupenkami. Nesmiem zabudnúť na skupinu Private Colt z Budapešti a jej speváka Jánosa „Elvis“ Juhásza a jeho priateľov, ktorí ma obdarovali krásnou basovou gitarou. Pozvanie ako hosť prijala aj skupina Flashback z Nitry so spevákom Gregorym Shaughnessym a basgitaristom Tonkom Jungom. Na festivale účinkovali kapely JS-Ystem, v ktorej hrá domáci basgitarista Jozef Hain, ktorý pôsobí ešte v levickej skupine D-Blues band. Domáci si ho pamätajú zo štúrovskej formácie Molmie. Po nich zahrala svoje show rakúska glamrocková skupina Easy. kapela Aces z Bratislavy. Nasledoval krst a potom koncert formácie Gilotin, ako hlavná kapela bola MadDogX a festival ukončila skupina Patriots rock band so svojim známym bubeníkom Glancz „Papa“ Istvánom z Budapešti, ktorej na živo sekundoval sám veľký klávesový mág Benkő László. Nikdy nezabudnem na tento nádherný deň a dúfam, že ani prítomní zahraniční turisti a ani domáci fanúšikovia dobrej hudby.
Chlapci z MadDogX sa úspešne predstavili aj v súťaži X Factor v Budapešti. Mali ste množstvo koncertov v Budapešti, ale predsa sa vám nepodarilo umiestniť sa na veľkých festivaloch ako sú VOLT, alebo Sziget. V čom vidíš príčinu?
O tomto som už hovoril. Všetko má svoj čas. Nič netreba unáhliť. V X Factore sme boli úspešní, napriek tomu, že sme tam išli ako formácia a nie ako jedinec. Skupiny mali vždy menšie šance. Bola to výzva a zároveň skúška kvality. Vedeli sme, že nevyhráme, no dostať sa do piateho kola bol v podstate úspech, ktorý sme nečakali. Odvtedy sme sa predstavili vo viacerých médiách doma, v Maďarsku aj v CZ. Hrali sme vo viacerých kluboch, tvorcovia polhodinového dokumentu o živote a kariére Arnolda Schwarzeneggera si vybrali album kapely MadDogX ako sprievodnú hudobnú tému do svojho projektu. To je pre nás obrovská pocta a dúfam, že aj pre Slovensko.
Si spolupracovníkom rádia MotorosHang v Budapešti, kde si predstavil množstvo kapiel zo Slovenska. Vybudoval si si dobré vzťahy so skupinou Omega, poznáš sa s členmi kapely Olympic, Zúčastnil si sa na nakrúcaní dokumentu o veľkom stretnutí dvoch rockerov po 33 rokoch, Petra Jandu a Benkő Lászlóa. Pýtam sa, ako je možné, že sme tento film ešte nikdy nevideli?
V roku 2008 hrala slávna kapela Olympic v Komárne. Vtedy som si povedal, som tak blízko k Budapešti, že môžem pripraviť malé prekvapenie pre oboch hudobníkov. Zavolal som im a dohodol som si osobné stretnutie. Až do poslednej chvíle sa mi podarilo udržať v tajnosti toto veľké prekvapenie. Títo páni sa naposledy osobne stretli v roku 1975. To znamená, že sa nevideli 33 rokov. Pre mňa je to obrovská česť, že sa mi podarilo doviesť tento počin do úspešného konca. Bol to pre mňa úžasný deň. Veľa sme sa smiali, prebehlo množstvo fotení, filmovaní a dlho, dlho sme sa rozprávali. Celé to nakrúcala štúrovská televízia za výdatnej pomoci kameramana Zoltána Pézmana z Komárna. Producentsky som sa podieľal na projekte, bezplatne som hotový produkt odovzdal viacerým televíznym spoločnostiam. Prečo ho neodvysielali, neviem, avšak viem, že ho mala v programe štúrovská televízia, maďarská KTV v Ostrihome a aj maďarská štátna Duna TV, tento DVD disk sa dá objednať v kancelárii štúrovskej televízie.
O Tebe je známe, že si zainteresovaný vo viacerých projektoch. Vedieš program v rádiu MotorosHang, organizuješ koncerty, festivaly, aj dobročinné, pomáhaš rôznym skupinám doma i za hranicami. V súčasnosti si aj producentom kompilačného CD. Ako si sa dostal k týmto projektom, aké skupiny dostali na kompilácii priestor?
V podstate sa jedná o vydavateľa z Bratislavy. Projekt zastrešuje agentúra Vision SD Pictures, ktorej majiteľom je Slavomír Bachratý. Nakoľko sa na kompilácii objavila aj formácia MadDogX, dohodli sme sa so Slavom, že mu budem pomáhať na ďalších albumoch. Začali sme spolu číslom päť a teraz už pracujeme na dvanástke, ktorá uzrie svetlo sveta pred Vianocami. Desiatku sme pokrstili vlani v júni na Topfeste a samozrejme aj v Maďarsku. Krstným otcom v Maďarsku bol majiteľ exkluzívneho časopisu Lemezbörze…plusz, pán Csabai Mátyás a za slovenskú stranu Milan Špaňo. O kompiláciách písali aj na známom americkom portáli Top40-charts a bola v predaji na CD Baby (USA). Jedenástku sme balili do marcového čísla známeho rockového časopiu Spark ako prílohu v počte 3500 kusov a bude opäť v predaji na CD Baby.
Na deviatej sérii Radio Hits dostali medzi inými priestor aj dve také skupiny zo Slovenska, ktoré sa rozhodli štartovať v súťaži Eurovision Song Contest. Vieš si predstaviť, že by niektorá slovenská skupina trebárs aj maďarského pôvodu reprezentovala Maďarsko v takejto súťaži?
Pravdaže, všetko sa dá predstaviť. Keby si kapely neverili, nepodstúpili by túto cestu. Samozrejme maďarskí súťažiaci majú určite väčšie šance, veď sú doma. Tým nechcem povedať, že tú šancu naši nemali. Žiaľ, museli sa prihlásiť cez Maďarsko, nakoľko sa Slovensko na tejto súťaži posledných niekoľko rokov nezúčastňuje. Ja osobne som Gilotinu aj Mészáros Tomimu držal palce. Už aj tak som na nich veľmi hrdý, veď za týmito kapelami nestojí žiaden silný mecenáš, tak ako ani za skupinou MadDogX. Ako som už spomínal, tam kde sme teraz, sme sa dostali len vlastnými silami a pokorou.
Aké máš plány do budúcnosti, na akých festivaloch by si sa chcel zúčastniť? Dozvedel som sa že si točil videoklip v Štúrove a že chystáš opäť nejaké krsty albumov. Povieš mi niečo aj o týchto aktivitách? Budete hrať aj v Štúrove a aké máš skúsenosti s podporou domácich firiem?
Samozrejme mám plány aj ciele. Hlavný zámer je, aby chlapci hrali čo najviac. Na ktoré podujatie sa ich podarí umiestniť je, tak povediac, vedľajšie. Dôležité je to, aby ich počulo čo najviac ľudí a aby si ich tvorbu obľúbili. A čo je najdôležitejšie, Oni za cenu vstupného odovzdávajú publiku iba živé vystúpenia. Samozrejme mám aj novinky, ktoré musím spomenúť. S kapelou MadDogX zahráme opäť na Topfeste 1.júla a to na hlavnom pódiu. Koncom apríla sme nakrúcali v Štúrove videoklip bratislavskej skupiny the Mytus. Tak trochu sme týmto počinom vyrobili reklamu aj pre mesto. Tu by som chcel poďakovať všetkým hercom, fanúšikom a hlavne štúrovským podnikateľom, ktorí sponzorsky pridali ruku k dielu. Bolo ich dosť, tak aby som na nikoho nezabudol, radšej si ich pozrite na YouTube kde majú umiestnené svoje logá. Klip má celkom dobrú sledovanosť, preto som sa rozhodol vybaviť chalanom aj krst ich nového albumu. Už 6.júna krstíme v Prahe, kde sa predstavia chlapci v niekoľkých českých rádiách napríklad Fajn Rock Music, v TV Rebel a ďalších. Krstnými otcami pražského krstu budú Petr Janda z kapely Olympic a Míra Nečas z magazínu Spark. 15 júla pokračujeme krstom v Budapešti, kde predstavíme ako nášho hosťa formáciu z Brna, kapelu Fancy Foxx a budapeštiansku formáciu P.Mágnes. Album skupiny the Mytus pokrstia Kóbor János, spevák skupiny Omega a majiteľ exkluzívneho magazínu Lemezbörze…plusz, pán Csabai Mátyás. Tretí krst príde na rad 5.augusta v Bratislave. Moje pozvanie za krstného otca prijal Janko Baláž zo skupiny Elán a Milan Špaňo. Mimochodom s ním chystáme rádio turné po slovenských, českých a maďarských rádiách, pri príležitosti predstavenia jeho chystaného albumu, ktorý bude vydaný v USA. Rozmýšľal som opäť aj o festivale v Štúrove, žiaľ nie sú tu na to vytvorené podmienky. V Leviciach hráme veľmi často, trebárs aj na jarmoku a to za honorár. Zaujímavé je to, že hoci tam nemajú kúpalisko, z ktorého má mesto príjem, predsa vedia usporiadať na každom jarmoku trojdňový kultúrny program. Prečo sa to nedá aj v Šťúrove, to je mi záhadou. V Štúrove sme odohrali s kapelou MadDogX asi šesť koncertov zdarma, dokonca s nami vystupoval aj Henry Tóth. Ani raz sme od domácej kultúry nedostali pozvanie za honorár. Sme vinársky kraj, no keď treba niečo zasponzorovať a predstaviť produkt aj pomocou festivalov alebo iných podujatí, nikto sa nenájde, aj napriek tomu, že majú ocenené vína, ktoré by bolo treba dať do povedomia aj takouto cestou. Samozrejme, česť výmimkám. Vinár Csaba Környi z Kamenice nad Hronom mi dal viackrát kartóny vína pre Petra Jandu, Kóbor Jánosa, Benkő Laciho, či na rôzne krsty a iné podujatia. Tento vinár vie ako sa robí reklama. Touto cestou sa mu chcem ešte raz poďakovať za jeho nezištnú pomoc. Pri štarte rallye Budapešť – Bamako v januári 2016 som oblepil reklamnými nálepkami skupiny MadDogX dve súťažiace vozidlá, spolu s reklamou aj pre mesto Levice, týždenníka My na Pohroní a festivalu Topfest. Zmestilo by sa tam aj Štúrovo, veď som toto mesto viackrát spomenul aj v mojom programe v rádiu, no keď mesto pre moju kapelu nič pozitívne nekoná, prečo by som mal robiť bezplatnú reklamu ja? Možno som tvrdý, no toto je smutná realita. Doma asi nikto nie je prorokom. No malo by sa to zmeniť, lebo v tomto meste je ešte stále veľa šikovných ľudí, no nedostanú priestor, pretože majú väčšie šance cezpoľní.
Viackrát sme už spomínali, že si aj redaktorom rockového rádia MotorosHang. Ako si sa k tomu dostal a s akými interpretmi si už robil rozhovory?
Raz dávno som oslovil pána menom Sándor Imre, on v tom čase viedol v Budapešti rockový klub Trendetlen Gitár Pont Cafe. Mal som takú víziu o kultúrnej spolupráci, ktorá by zastrešovala skupiny, kluby, festivaly, médiá z oboch krajín. Týmto počinom by sme mohli vyvrátiť tvrdenia niektorých politikov o márnosti obojstrannej kultúrnej – hudobnej spolupráce medzi dvomi susediacimi národmi. Neskôr prišiel nápad, aby kapely nielen hrali, ale sa aj predstavili v médiách. Šéf rádia MotorosHang, Pick Róbert vôbec nebol proti a tak som dostal príležitosť uviesť a tlmočiť v programe niekoľko zahraničných skupín. Veľmi srdečne ma prijali aj v rádiu Best Of Rock FM , kde bol vtedajším šéfom pán Spanyol Tibor. Jemu som nesmierne vďačný za ústretovosť aj za možnosť ktorú dal mojim kapelám nielen v rádiu ale aj na festivaloch pod jeho organizáciou. Spolupracujem aj s inými rádiami, Rockvilág, HuRock, MR2, Patria…. V mojom programe som predstavil viac skupín aj zo Slovenska, viacerí z týchto uvedených vôbec nevedeli po maďarsky: Grexabat-Marian Greksa, Henry Tóth, Metropolis-Jimi Cimbala, Bank Of Joe, Flashback, JS-Ystem, Mészáros Tamás, Revoltage, Aces, Konflikt, Stripless, Poison Candy, Persona Grata, Aylen´s Fall, Zakázaný Prístup, Ewelin, D-Blues Band, Na Dosah, Nautilus, Ginger z CZ, Koblížci z CZ, Easy z A, Expand z D, samozrejme MadDogX, Gilotin a mnoho ďalších. Tak isto sme uviedli niekoľko maďarských rockerov u nás na Slovensku napríklad v rádiu Patria a to hlavne vďaka kamarátovi Puha Józsefovi, či v rádiu Hornet v Košiciach, toho času funguje rádio pod novým názvom Šport. Aj touto formou sa pokúšam robiť dobrú reklamu slovenskej kultúre v zahraničí.
Viem, že je jeden rockový klub v Budapešti, kam často vozíš skupiny zo Slovenska.
Áno. Už som hovoril o tom ako vznikla táto spolupráca. V tom čase ako hosť vystupovala moja kapela MadDogX s veľmi slávnou maďarskou metalovou formáciou Stress. Na narodeninovej párty speváka kapely Stress, Tibora Lőrincza. Toto podujatie nakrúcal môj kamarát Róbert Muszka, moje pozvanie prijal aj redaktor rádia Patria z Bratislavy, Lacza Gergely, ktorému som dohodol mnoho rozhovorov s takými velikánmi ako napríklad pán Som Lajos, basgitarista taktiež slávnej maďarskej skupiny Piramis. Žiaľ, ďalší pozvaný redaktor rádia Patria József Puha nemohol prísť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Ako som už bol spomenul, spolupracujem aj s ďalšími klubmi. Route66 Baráti klub, ktorého majiteľom je Nokta Lajos, alias Bátyus Seagal. Taktiež s vynoveným klubom Gitár Pont Cafe s novouvedúcou pani Bozsó Anett. Vrátim sa však do klubu Route66, 7.marca sme tam krstili nový album mojej kapely Gilotin. Krstnými otcami boli už spomínaný Som Lajos zo skupiny Piramis a majiteľ exkluzívneho časopisu Lemezbörze…plusz pán Csabai Mátyás. Na túto zaujímavú akciu som pozval mnoho iných priateľov. Spomenul by som aspoň niektorých : Z Prahy to boli Lukáš Fousek a Marko Rybka zo spoločnoszi Music Map, z USA sa práve vrátil Milan Špaňo. V tento deň sa nám podarilo dohodnúť na cezhraničnej spolupráci, ktorá sa týka českej talentovej súťaže Skutečná Liga. Prítomní novinári a fotografi (Telek Lajos a Peter Hižňan) zdokumentovali tento, pre nás pamätný, deň. Na túto súťaž sa môžu prihlásiť len na živo hrajúce rockové kapely. Snažíme sa o rozbeh tejto súťaže na Slovensku v Poľsku aj v Maďarsku. Hlavný stan zostane v Prahe. Do hlavného kola sa dostanú kapely umiestnené na prvých troch miestach v národných predkolách. Práva na túto súťaž pre Slovensko som dostal ja, maďarskí majitelia budú Nokta Lajos, Sándor Imre a Soós László. Už len musíme dotiahnuť právne kroky a hor sa do súťaženia. Rockové kapely zo Slovenska, chystajte sa.
Komu ďakuješ za túto Tvoju lásku a vášeň pre hudbu?
Hlavne môjmu starému otcovi z maminej strany. Veľmi často hrával na ústnu harmoniku počas dlhých zimných večerov a pamätám si, že mu k tomu spievala stará mama, ktorá žiaľ v novembri 2013 vo veku 93 rokov zomrela. Veľmi rád som bol s nimi, boli to nádherné časy, cítil som sa s nimi nesmierne dobre. Vždy to boli veselé chvíľky. Starý otec zomrel veľmi skoro. V roku 1981 ako 70 ročný. Veľmi , veľmi mi moji starí rodičia chýbajú, ako aj moji starkí z otcovej strany. Oni ma žiaľ opustili ešte skôr, taktiež mali radi hudbu a zábavu. Strašne som ich všetkých ľúbil.
V rodine máte ďalšieho umelca, ktorý nielen spieva, ale aj hrá na viaceré hudobné nástroje, komponuje hudbu. Aj ty sa venuješ nejakému nástroju?
Občas skúšam zahrať aj na nervy mojej manželky “smiech“. Nie vždy s úspechom. No radšej budem hovoriť vážne. Z viacerých strán nás osud obdaril hudobným cítením. Aj moja manželka Adelaida je našťastie milovníčkou rockovej hudby. Dokonca ovláda hru na klavír. Jej otecko spolu so svojim bratom hrali v mladosti v skupine so zameraním na žáner dixieland. Dokonca svokor aj maľoval, má množstvo obrazov, takže ani takáto forma umenia nám nie je cudzia. Aj jej mamička mala rada hudbu a milovala tanec. Ale vrátim sa k Tvojej otázke, ktorá sa týkala Milana Špaňa. Do základnej školy aj do gymnázia chodil v Štúrove. Vysokoškolské roky strávil v Bratislave. Obrátil sa vo viacerých skupinách a je pravda, že hrá na viacero nástrojov. Pracoval na svojej tvorbe vo viacerých hudobných štúdiách od Miami po Los Angeles s takými hviezdnymi zvukármi ako je napríklad Chris Brooke či Michael Fuller. Spolupracoval a spolupracuje s množstvom domácich aj zahraničných hudobníkov. Spomeniem aspoň niekoľko domácich: Henry Tóth, Marian Greksa, Elán, Andrej Turok, Tomi Popovič, Patrik Vrbovský, Petr Janda, Karel Gott, Dušan Hlaváček, Pavol Hammel, Martin Karvaš, Peter Lipa, Palo Habera, Paľo Drapák, Marcel Palonder, Ivana Christová, Patrícia Vitteková, Tina, Love4Money, Vanilla Club a iní. Pracoval aj v takých štúdiách ako sú studio Propast v Prahe, Tom Tom stúdió v Budapešti, sám vlastní nahrávacie štúdio Ebony v Bratislave. Vo svojom portfóliu má cca 80 piesní vlastnej tvorby. Jeho song Without You predstavila aj známa rozhlasová stanica CBS v USA. Myslím si, že každý na Slovensku pozná ním naspievaný obrovský hit My na to máme, ktorý zľudovel pod názvom Nech Bože dá. Je to oficiálna hymna slovenskej hokejovej reprezentácie. Tento nosič vydal na vlastné náklady a venoval hokejovej reprezentácii a slovenskému športu zdarma. Ako štúrovský rodák robí dobrú reklamu svojmu rodnému mestu aj svojej krajine vo svete, o čo sa samozrejme snažím aj ja.
Máš aj dvoch synov. Aj u nich objavuješ náklonnosť k hudbe, alebo sa venujú inej záľube?
Mám viac detí, no umeniu sa venujú len dvaja z nich. Patrik fotografuje, bol bubeníkom v jednej levickej kapele a hlavne sa venoval písaniu poézie, najmladší René hrá na gitaru, len tak pre vlastné potešenie a kreslí karikatúry. Mal už niekoľko samostatných výstav doma i za hranicami, predstavil sa aj v Slovenskej televízii, dokonca mali chalani aj spoločnú výstavu fotografií a karikatúr v Leviciach. Na moju veľkú radosť obaja milujú hudbu a umenie. Dcéra Adelaida sa venuje psíkom, je cvičiteľka, chovateľka, má chovnú stanicu, najstarší syn Henrich tiež miluje hudbu a umenie a aj Erik sa venoval umeniu, točil amatérske filmy.
Ďakujem za rozhovor
ĽudovítTelek, použité fotografie pochádzajú z archívu Jána Špaňa
